Portál Vojna.net

Zajimavosti-vyprávění očitých svědků - Z najčítanejšieho dievčenského denníka

Anonymous - 7/11/2007, 15:10
Předmět: Z najčítanejšieho dievčenského denníka
V nacistickom Nemecku a vo všetkých štátoch ktoré Nemci obsadili alebo sa stali jeho spojencami boli prijaté rasové zákony. Na základe takýchto zákonov vohnali milióny židov do násilnej smrti. Jedna z milióna Anna Franková z Holandska ktorá tiež zahynula v tábore smrti Bergen Belsen sa dva roky ukrývala s rodinou pred prenasledovateľmi až kým ich niekto neudal. Mala práve 14 rokov keď si začala písať denník. Aby ľahšie prekonala situácia v úkryte vymyslela si priateľku ktorej písala listy.

Milá Kitty, streda 8. júla 1942
Zdá sa mi akoby od nedele uplinula celá večnosť. Toľko sa toho stalo že mám pocit akoby sa zmenil celý svet. Napriek tomu milá Kitty som stále nažive a ako vraví otec, to je najhlavnejšie. Skutočne som nažive a nepýtaj sa ma ako je to vôbec možné. Aby si to lepšie pochopila musím ti do podrobna vysvetliť čo sa od nedele stalo. O tretej k nám niekto prišiel. Neviem kto pretože som nepočula zvonenie. Sedela som na verande a čítala som si knhu. Neskôr sa v kuchynských dverách objavila vystrašená Margot. "Otecko dostal predvolanie na SS," šela. "Mama išla za pánom van Daanom (Van Daan je náš dobrý známy a spoluvlastník oteckovej firmy). Veľmi so msa preľakla. Predvolanie! Každý vie čo to znamená: v duchu sa mi vybavili koncentračné tábory a samotky. Znamená to že nášho otecka odvlečú? "Prirodzene že nikam nepôjde," vysvetlila mi Margot, keď sme si sadli do izby a čakali na mamu. "Mama išla k van Daanovi aby sa spýtala či môžeme ísť do nášho úkrytu už zajtra. Van Daan tam bude bývať s nami. Budeme tam siedmi." Ticho. Nebolo nám do reči. Myšlienka na otca ktorý nič netušiac odišiel do Židovskej invalidovne, čakanie na matku, horúčava a napätie nám vzali reč.


Keď sme sedeli spálni, povedala mi Margot že predvolanie nie je pre ocka ale pre ?u. Znova som sa preľakla a rozplakala sa. Margot má šesťnásť. Znamená to že deportujú už aj také mladé dievčatá? Našťastie Margot nikam nepôjde, potvrdila to aj mama a otecko mal iste nejaké tušenie keď naposledy hovoril o úkryte. Kam sa šak schováme? V meste, na dedine, v nejakom dome či v chate? Ako a kde? Tých otázok bolo mnoho a hoci sa neustále sa vracali, neopovážila som sa na nič spýtať.


Hoci som vedela že toto bude moja posledná noc v psoteli bola som na smrť unavená a zaspala som ako kus dreva. O pol šiestej ma prebudila mama. Našťastie už nebolo tak horúco ako v nedelu; celý de�? padal teplý dážď. Naobliekali sme sa akoby sme mali stráviť následujúcu noc v chladničke. To preto aby sme so sebou vzali ešte viac oblečenia. Nijaký žid by sa v našej situácii neodvážil výjsť z domu s kuframi napratanými šatstvom.


Milá Kitty, štvrtok, 9. júla 1942 tak sme teda utekali v lejaku.Každý držal v ruke nejakú tašku, buď školskú alebo nákupnú, napchatú až po vrch najrôznejšimi vecami. Robotníci ktorí išli do práce na nás neústavne hladeli. Bolo vidno že nás lutujú ale nemohli nám nijako pomôcť. Až keď sme boli na ulici rodičia mi vysvetlili celý plán. Už neikoľko mesiac z domu odnášajú rad za radom čo sa dalo, nábytok aj šatstvo a 16. júla sme sa mali presťahovať do úkrytu. Predvolanie urýchlilo náš útek o desať dní. Úkryt sa nachádza v dome kde sú oteckove kancelári. Oteckonemal veľa zamestnancov, pána Kuglera,Leimana a Miep, potom 23 ročnú pisárku Bep Voskujilovú. Títo všetci vedeli o našom príchode. Nevedel o nás len pán Voskujil - Bepin otec ktorý je skladníkom a jeho dvaja pomocníci.

Drahá Kitty, streda 13. januára 1943 dnesa ráno ma všetko tak vyvádzalo z miery že som sa nedokázala na nič sústrediť. Vonku he strašne. Vo dne v noci odvážajú úbožiakov ktorí si nesmú so sebou nič vziať, len plecniak a trocha pe?azí. Cestou im však odoberú aj tento skromný majetok. Odtŕhajú od seba rodiny, deti, mužov, ženy. Keď sa deti vrátia zo školy neraz ziastia že ich rodičov odviedli. Stáva sa že ženy ktoré prídu domov najdú svoje domy zapečatené a ich rodiny deportované. Boja sa aj Holanskí kresťania pretože ich synov posielajú do Nemecka. Všetci sa boja. Noc čo noc prielietaajú na Holandskom stovky a stovky lietadiel ktoré zrovnávajú Nemecko so zemou a každú hodinu umierajú v Rusku a v Afriek stovky ba tisíce ludí. Niet sa kam skryť. Niet sa kam skryť. Celý svet je vo vojne a hoci je situácia priaznivejšia pre spojencov, nikto nevie kedy sa to všetko skončí.

(Denník Anny Frankovej. 12. jún - 1. august 1944)

Image
Anna Franková
Časy uváděny v GMT + 1 hodina
Powered by phpBB2 Plus and Kostenloses Forum based on phpBB