Obsah fóra Portál Vojna.net Portal
 FAQ  •  Hledat  •  Možnosti  •  Uživatelské skupiny  •  Registrace  •  Profil  •  Soukromé zprávy  •  Přihlášení
Kalendář 
Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma

Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma
Autor Zpráva
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 24/12/2009, 12:54  Předmět:  Slovenská republika 1939-1945 2.časť Odpovědět s citátemDolůNahoru

V prvom diele sme si priblížili niečo o vzniku a o vojenskej aktivite Slovenského štátu. Ale ako to vyzeralo vnútry Slovenska??


Slovensko – autoritatívna krajina

Slovensko muselo od základu vybudovať ústrednú štátnu správu, armádu, bezpečnosť, finančné a hospodárske inštitúcie. Ľudová strana nebola pripravená riešiť toľko problémov, preto iba prevzala bývalý štátny a mocenský aparát. V tom spočívala vnútorná slabosť režimu, ktorý sa mohol úplne spolahnúť iba na mocenské špičky. Práve medzi zamestnancami štátneho aparátu bolo veľa tých, čo brali súčasný režim na Slovensku ako dočasné východisko z núdzu a nepodporovali ju z presvedčenia. Politický režim a systém na Slovensku pretrvával už od čias Slovenskej autonómie. Demokracia sa považovala za fuj a ako dávno prekonaný režim vlády. Tento postoj Slovenska bol ovplyvnený sklamaním z demokracie, ktoré priniesla Mníchovská dohoda a z toho, že sme boli ovyplyv?ovaní Nemeckom. Ako alternatívu za stranícku demokraciu ČSR bol ponúknutý autoritatívny režim s výrazným obmedzením občianskych práv a slobôd. Slovenská republika prevzala delenie moci, kompetencie vlády, snemu a prezidenta z ČS ústavy. Inšpirovala sa však aj pápežskými sociálnymi encyklikami a ústavami autoritatívnych štátov Portugalska a Rakúska.
Zákonodárnu moc predstavoval snem. Mal 80 poslancov a boli volený na 5 rokov. Prezidenta volil snem na 7 rokov. Ako hlava štátu mal právo zvolávať a rozpúšťať snem, podpisovať zákony a nariadenia, vymenúvať a prepúšťať členov vlády, so súhlasom snemu vypovedať vojnu a uzatvárať mier, bol najvyšším veliteľom ozbrojených síl.
Výkonnú moc mala v krajine vláda, menovaná prezidentom. Zvláštnosťou na Slovensku bola Štátna rada. Mala právo trestne stíhať prezidenta a členov vlády, podávať návrhy zákonov a rozhodovať o strate poslaneckého mandátu. V skutočnosti však plnila úlohu reprezentatívneho kontrolno-poradného orgánu bez väčšieho politického vplyvu.
Slovenská republika sa pomaly, ale isto menila na totalitu. Ústava stanovila, že občania sa podla svojho povolania rozdelia do 6 stavov: poľnohospodárstvo, priemysel, obchod a živnosti, pe?ažníctvo a poisťovníctvo, slobodné povolanie, verejní zamestnanci a osvetoví pracovníci. Tieto stavy sa však nezaviedli. Namiesto toho v roku 1942 vznikla Slovenská pracujúca pospolitosť, v ktorej začali pôsobiť záujmové združenia s povinným členstvom. Funkcionári Slovenskej pracujúcej pospolitosti boli zárove? členmi HSĽS.
Ústava tak isto umožnila (či skorej nakázala) vznik jednotnej mládežníckej, a jednotnej polovojenskej organizácii Hlinkova mládež a Hlinkova garda. Vznik Hlinkovej mládeže spôsobil, že ostatné spolky ako Sokol, Orol, Umelecká beseda slovenská a iné sa museli zlúčiť do iných spolkov.
Na Slovensku sa odstránila obecná a mestká samospráva. Nekonali sa obecné ani parlamentné volby.
Režim využíval služby tajnej polície – Ústrednej štátnej bezpečnosti., ktorá sa zameriavala na odhaľovanie jednotlivcov alebo skupín pracujúcich v ilegalite. Jej aktivitu tlmili súdy, ktoré dodržovali právny poriadok. (Častokrát sa však stalo že obžalovaný alebo podozrivý bol po svojom vypočutí hneď prepustený. Waw. To sa ani teraz nedeje. pozn. autorom.) Preto nebol na Slovensku v rokoch 1939-44 žiadny trest smrti zatiaľ čo sa všade inde veselo strielalo a vešalo veľakrát za nič.



HSĽS – dve krídla

Možno je to pre niekoho prekvapenie, ale ani taká suverénna strana nebola jednotná. Rozpor nastal ešte počas prvej československej republiky. HSĽS bola rozdelená na dva tábory – umiernení a radikáli.
Umiernení – v ich radoch pôsobili Jozef Tiso, Gejza Medrický, Jozef Sivák, Július Stano.
Opierali sa o podporu Ludovej strany.
Radikáli – Vojtech Tuka, Alexander „Ša?o“ Mach, Karol Murgaš. Títo chlapi sa opierali o podporu Hlinkovej Gardy. Inak táto skupina sa zvykne charakterizovať ako pronacistická zatiaľ čo umiernením sa hovorí konzervatívno-klerikálna.
Umiernená skupina, bola početnejšia. Snažila sa o to, aby Slovensko nevyzeralo ako Nemecko. (Dobrý nápad. pozn.autora.) Chcelo uchovať domáce tradície, nekopírovať cudzie, častokrát nesprávne vzory, zdráhala sa robiť zmeny v štátnom aparáte a opierala sa o významnú časť duchovenstva. Spoluprácu s nemcami videli ako nevyhnutnosť na prežitie.
Za to radikáli, tí boli z iného cesta. Bolo ich našťastie menej. Hoci ich podporovali Nemci, tak do otvoreného boja voči umierneným neprešli. Nemci potrebovali v strednej Európe klud a preto im v podstate bolo jedno ako to tu vyzerá, hlavne aby sme im pekne odvádzali suroviny a hospodárske výrobky. Radikáli sa snažili o to, aby Slovensko vyzeralo presne ako Nemecko. Čiže nacizmus, represie a podobne.
Po tom, ako sa Jozef Tiso stal prezidentom Slovenska (26. 10. 1939) prevzal úrad predsedu vlády V. Tuka. Bol však jediným radikálom vo vláde. Tiso však svoj politický vplyv a moc nestratil. Bol predsedom HSLS. Obmedzil moc HG, ktorá sa stala dobrovoľnou organizáciou.
Radikáli však mali plán. Vo februári 1940 chceli uskutočniť tzv. Pochod na Bratislavu. Teda akýsi spôsob revolúcie, tak ako to bolo v Taliansku keď sa dostal k moci Mussolini. Tento pochod však sktroskotal. (Niet divu. Mali prísť s niečím originálnejším pozn.autora.)
Umiernení teda zvíťazili. Ale nie nadlho. Keď Nemci porazili Francúzov, tak sa v Salzburgu uskutočnilo stretnutie uja Hitlera a uja Tisa. (28. júla 1940)
Tiso musel na jeho popud odvolať Ďurčanského a posilniť moc radikálov vo vláde. Tuka sa okrem predsedu vlády stal aj ministrom zahraničných vecí, Ša?o Mach sa stal ministrom vnútra a veliteľom HG. Radikáli boli stále sice v menšine, ale mali kľúčové rezorty. Na Slovensko začali prúdiť z Nemecka tzv. beráteri, ktorí kontrolovali a usmer?ovali celý spoločenský život.
Ale radikálom to stále nestačilo.
Po salzburgských rokovaniach vyhlásili novú éru Slovenského národného socializmu. Chceli zaviesť funkciu vodcu, prenasledovanie nepohodlných skupín a ludí, zrušenie parlamentu. Umiernení sa už nemohli dostatočne silne opierať o výkonnú moc, tak preto sa opierali najmä o HSLS pretože to bola jediná strana, v ktorej sa mohli slováci politicky realizovať. Strana zaznamenala veľký nárast členov – do roku 1944 ich bolo 300 000.
Umiernení získali ďalší úspech, keď bol na základe zákona zo d?a 22. 10. 1942 Tiso menovaný ako „vodca“ a jeho rozkazy boli záväzné pre každého člena a funkcionára strany. Všetci vieme kam Tiso patril takže našťastie sa radikálny model Slovenska neuskutočnil.


Slovensko – národnosti

Väčšinu (85%) obyvateľstva na Slovensku tvorili Slováci. Zbytok boli národnostné menšiny. Krátko po vzniku Slovenska, bolo asi 90 000 čechov nútených opustiť Slovensku. Ostalo ich tu asi len 30 000.
Nemci, ktorý mali svoju Karpatonemeckú stranu, boli väčšinovou menšinou. K Nemcom sa hlásilo asi 136 000 občanov, z nich boli niektorí aj Česi a Slováci, no tí to robili z vypočítavosti, pretože im hrozil odsun do Protektorátu. Väčšina strany a občanov bola v roku 1944 presunutá do Vaterlandu, pretože sa Berlín obával útokov partyzánov na týchto Nemcov. Posledné zbytky Nemcov boli odsunuté po skončení vojny v roku 1945. Inak na čele Deutsche partei bol Franz Karmasin.
Druhá menšina, ktorá mohla mať svoju vlastnú stranu boli Maďari (asi 53 000 obyvateľov). Ich strana sa nazývala Szlovenszkói Magyarpárt (Ufff. To je názov. pozn. autora) Na čele tejto strany bol János Esterházy. Ostatné menšiny ako rusíni nemohli mať svoje vlastné strany, a v podstate nemali ani žiadne významnejšie práva.
Len tak pre informáciu. V Maďarsku žilo asi 640 000 Slovákov. Nemali žiadne základné menšinové práva. Nemohli mať svoju stranu, nemali nič. Keď v roku 1938 na vianočnej mši v Šuranoch spievali v kostole slovenskú hymnu, maďarskí žandári si na nich počkali a keď vychádzali z kostola začali na nich strielať. Jedna mladá dievčina Mária Kokošová zomrela.
Podobné veci sa diali aj inde. Preto začali tisíce Slovákov utekať na Slovensko.
Osobitnou skupinou sú Židia. Boli diskriminovaní už počas Slovenskej autonómie. Po Viedenskej arbitráži na nich začali otvorene útočiť Slováci aj kvôli tomu, že ich považovali za prívržencov maďarskej politiky. 4. novembra 1938 ich začalo Slovensko dokonca vyvážať na Juh Slovenska, lebo sa vedelo že toto územie pripadne Maďarom. Niekoľko tisíc židov tak dlhé mesiace žila bez strechy nad hlavou, bez pe?azí lebo ich ani Maďari neprijali. V rokoch 1939-40 začala prvá etapa protižidovskej politiky na Slovensku. Najprv boli zbavovaný práce, boli vylúčený z politiky a zo štátnej správy. Arizačný zákon z roku 1940 im odobral ich podniky.
V rokoch 1940-42 bola 2.etapa. 9. septembra 1941 bol prijatí Židovský kódex, ktorý vychádzal z norimberských rasových zákonov. Židia strácali majetok, občianske práva a slobody. Židia s nesmeli brať nežidov. Židia proste nesmeli nič. Teda museli, nosiť žltú hviezdu. Inak nesmeli navštevovať kiná, divadlá, parky, nemohli sa dokonca pohybovať v určitých obciach.
Deportácie židov začali nezákonne, 25. marca 1942. Mali ich pod palcom radikáli. Umiernení boli v tomto prípade pasívny. Vatikán bol otvorene proti no nezmohol nič. Oficiálne bol zákon o vyhostení židov prijatí až 15. mája 1942, ale to už zo Slovenska odišlo v dobytčích vagónoch asi 40 000 židov. Zákon mal však určité výnimky, čo spôsobili že určitá časť židov nemusela byť deportovaná.
Deportácie skončili v októbri 1942. Oficiálne však neboli zastavené. Skončili preto, lebo jednoducho tu už neboli židia na odsun. Židia ktorí ostali ešte na území Slovenska mali rôzne výnimky alebo boli umiestnený do pracovných táborov v Novákoch, Seredi či Vyhniach. Celkovo bolo zo Slovenska od marca do októbra 1942 deportovaných 57 628 židov. Z nich takmer všetci zahynuli. Po príchode nemeckej armády na Slovensko bolo deportovaných ďalších takmer 13 500 osôb. Holokaust si vyžiadal životy asi 13 500 slovenských židov.
Tak isto boli utláčaný aj Rómovia. V roku 1941 dostali zákaz kočovania. Mali sa usadiť tam, kde mali nahlásené trvalé bydlisko. Často boli nútený bývať mimo obývaných oblastí, mimo verejných ciest. Boli vylúčený zo spoločenského života. Veľa Rómov, ktorí sa odmietli prispôsobiť bolo poslaných do pracovných táborov, kde pracovali vo veľmi ťažkých podmienkach bez mzdy, ubytovania či dostatočnej stravy. V roku 1944 ich dokonca začali Nemci vyvražďovať – napr. vo Zvolene či v Dubnici nad Váhom.


Slovensko – hospodárstvo

Ekonómovia doma aj v zahraničí neverili v hospodársku životaschopnosť Slovenska. Na Slovensku stále prevládalo poľnohospodárstvo. Priemysel bol málo zbudovaný. Pomohla mu však vojna, nastala konjunktúra, začala sa budovať priemysel – najmä strojárstvo a zbrojársky priemysel. Naše hospodárstvo bolo závislé od Nemecka. Nemci prišli, zabrali naše podniky (firmy ako AEG, Siemens a pod.) využívali naše surovinové zdroje a priemysel. Slovensko vyvážalo až 76% výroby do Nemecka. z toho 46% do protektorátu.
Vláda začala presadzovať program spriemysel?ovania – podnikatelia získavali podporu štátu, dostávali veľké úľavy na daniach alebo clách. Počas vojny vzniklo na Slovensku asi 250 nových podnikov.
Slovenskí ekonómovia sa snažili aj o väčšiu nezávislosť hospodárstva a o hospodársku ochranu SR. Túto skupinu ekonómov predstavovali Imrich Karnaš, Peter Zaťko, Gejza Medrický. Výsledkom ich snahy bolo stabilné hospodárstvo s volne dostupným tovarom. Chránili pred Nemcami slovenské rezervy a surovinové zdroje. Slovensko malo počas vojny aj silnú korunu, dostatok tovaru.
Počas vojny sa budovali nové cesty, železnice alebo aj nové domy, mestské štvrte. Zavádzala sa hromadne elektrifikácia.
Vláda prijala zákon pre všetkých nezamestnaných od 18-60 rokov. Tí museli povinne nastúpiť na určené miesto inak museli do vojenskej pracovnej služby.

Tak to je zhruba všetko čo som Vám chcel o Slovenskom hospodárstve napísať. Ďalší diel bude o zahraničnom a domácom odboji Slovákov.

Image
Vojtech Tuka
Image
Alexander "Ša?o" Mach

Pokračovanie:
Slovenská republika 1939-1945 3.časť




Naposledy upravil private_joker dne 26/12/2009, 01:06, celkově upraveno 1 krát
  
Martas2411
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 25/12/2009, 19:07  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Zajímavé ,už se těším na třetí díl.


  
Zobrazit příspěvky z předchozích:      
Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma

Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete hlasovat v tomto fóru
Nemůžeš připojovat soubory k příspěvkům
Nemůžeš stahovat ani prohlížet přiložené soubory


Časy uváděny v GMT + 1 hodina

Board Security

75390 blokovaných útoků
Powered by phpBB2 Plus, phpBB Styles and Kostenloses Forum based on phpBB © 2001/6 phpBB Group :: FI Theme :: Mody a Credit

[ Time: 0.1681s ][ Queries: 19 (0.0120s) ][ Debug on ]