Obsah fóra Portál Vojna.net Portal
 FAQ  •  Hledat  •  Možnosti  •  Uživatelské skupiny  •  Registrace  •  Profil  •  Soukromé zprávy  •  Přihlášení
Kalendář 
Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma

Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma
Autor Zpráva
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 1/7/2011, 01:31  Předmět:  Tí, čo zachraňovali Židov Odpovědět s citátemDolůNahoru

2. svetová vojna je známa aj tým, že nacisti vo veľkom vyhladzovali Židov. Všade sa hovorí o týchto nechutných zločinoch. No čo ma zaráža je fakt, že už menej sa hovorí o tých, ktorí Židov cez vojnu zachraňovali. Presný počet ludí, čo cez vojnu pomohli Židom, zrejme neexistuje. Sú však známe konkrétne osoby či aj kolektívy, ktoré počas vojny riskovali vlastné životy aby pomohli židovskému obyvateľstvu. Dosť bolo predslovom, poďme na fakty.
Ako som už spomenul, na záchrane Židov sa nezúčastnili len jednotlivci, ale aj mestá či dediny. Príkladom je juhofrancúzske mestečko Le Chambon-sur-Lignon. Celé mesto uchránilo dokopy asi 5 tisíc Židov pred deportáciou do koncentračného tábora. Občania mesta skrývali židov vo svojich domoch, sklepoch alebo aj verejných budovách, dodávali im stravu a peniaze a dokonca im pomáhali pri ceste do Švajčiarska.
Aj holandská dedinka Nieuwlande sa môže podobným kúskom pochváliť. Každá rodina v dedine u seba skrývala židovskú rodinu, ktorí tu ostali až do konca vojny.
Kolektívny duch bol prítomný aj v českej obci Tršice, okres Olomouc. Počas vojny tu bola ukrytá židovská rodina Wolfových aj napriek tomu, že celá dedina o tom vedela, no nechala si to pre seba.
Je vidieť, že ludia iného vyznania si v hraničnej situácii môžu pomáhať. Hoci existovali aj celé kolektívy, predsa je to nápadnejšie, než keď pomáha jednotlivec.
Jednotlivcov môžeme deliť na tých známejších a menej známejších. Než sa dopracujem ku konkrétnym menám, patrilo by sa povedať, že od roku 1963 sa udeľuje ocenenie Spravodlivý medzi národmi, tým, ktorí cez vojnu preukázateľné zachránili Židov pred holokaustom. Toto ocenenie môže dostať len človek nežidovského pôvodu a doteraz sa týmto ocenením môže pýšiť 21 758 ľudí. Takto ocenený človek dostane medailu so svojim menom, certifikát a jeho meno bude pridané na zoznam mien na Stene spravodlivých v pamätníku Jad Vašem.
Konečne sa dostávam k tým konkrétnym jedincom.
Začnem tými menej známejšími.
Folke Bernadotte af Wisborg – švédsky diplomat a člen královského rodu, počas vojny zachránil asi 15 tisíc židov tým, že vyjednával o prepustení židov z koncentračných táborov.
Raoul Gustav Wallenberg – ďalší Švéd, diplomat ktorí zachraňoval Židov tak, že im vydával švédske pasy. Údajne zachránil niekoľko desaťtisíc Židov.
Franz Joseph Hermann Michael Maria von Papen – nemecký politik, zachraňoval židovských uprchlíkov v Turecku pred vydaním späť do Nemecka.
Hugh O’Flaherty – rímskokatolícky kňaz, ktorý v rokoch 1943-44 organizoval v rímskych kláštoroch, farmách či bytoch úkryty pre židov a spojeneckých vojakov.
Algot Niska – Fín, ktorý sa pred vojnou živil rôzne. Najprv bol športovec, futbalista ktorý nastúpil za Fínsko na olympiáde v roku 1912. Od roku 1919 sa živil ako pašerák alkoholu, pretože vo Fínsku zaviedli prohibíciu.
Od roku 1938 organizoval prechody nemeckých židov cez Holandsko, dal im falošné pasy ktoré predtým pracne ukradol. Chcel však za to peniaze. Keď mu neskôr začala horieť pôda pod nohami a Nemci sa začali o neho zaujímať, svoj byznis začal robiť zadarmo.
Napokon odišiel pred Nemcami do Estónska a počas vojny sa vrátil domov do Fínska.
Albert Goring – Áno, brat samotného Hermanna Goringa. Albert mal cez vojnu zachrániť okolo 100 židov tým, že falšoval podpisy vlastného brata. Odmalička bol odlišný od svojho staršieho brata a živil sa ako obchodník v Rakúsku. V roku 1939 sa stal exportným riaditeľom v plzeňskej Škodovke.
Zachraňoval sprvu židovské rodiny, ktoré poznal. Falšoval dokumenty a posielal ich do Portugalska, vytvoril aj konto vo švajčiarskej banke aby financoval ich cesty. Párkrát sa dokonca zaplietol aj s odbojom, ktorý podporoval.
Niekoľkokrát bol počas vojny zatknutý, no vždy využil vplyv svojho brata a dostal sa znovu na slobodu.
Existujú svedectvá, ktoré hovoria, že Albert posielal do niektorých koncetrákov nákladiaky s poverením jeho brata, že potrebuje niekoľko židov ako robotníkov. Potom ich niekde ďaleko „náhodne“ utiecť. Len dodám, že podobné svedectvá po vojne zachránili Alberta pred väzením či niečím horším, pretože ho najprv súdili hneď po vojne a potom aj Čechoslováci, no vždy ho svedectvá zachránených židov zachránili.

Teraz sa dostávame k menám tých najznámejších záchrancov Židov.
Prvým je Oskar Schindler. Nepochybne rozporuplná osobnosť. Podľa niektorých to je vojnový zločinec, podľa niektorých je to hrdina a záchranca. Čo je o ňom najviac známe je to, že cez vojnu zachránil asi 1100 židov pred istou smrťou. Niektorí historici však poukazujú na to, že neexistuje žiadny písomný záznam o tomto jeho čine, údajne sa má jednať len o rozprávanie.
O čom sa však nedá pochybovať je to, že Oskar Schindler bol nemecký obchodník československého pôvodu. Po vzore svojho otca sa stal obchodným zástupcom, je známy svojim umom kohokoľvek presvedčiť o svojej pravde. V roku 1935 vstupuje do SdP. Ako československý občan začne pracovať (za peniaze) pre Abwehr a po okupácii ČSR vstupuje priamo do NSDAP.
V strane si získa mnoho známych a kontakty. Onedlho sa stane šéfom továrne na smaltované výrobky v Krakove, ktorá je bývalým majetkom židovského majiteľa. Továreň hneď premenuje na Deutsche Emailewaren Fabrik a vďaka svojim zákazkám pre armádu, nemusí továreň zatvoriť počas vojny. Sprvu v nej pracujú aj normálni ludia, neskôr polovicu tvoria Židia až napokon všetci „zamestnanci“ sú Židia. Pričom slovo zamestnanci je príliš silné slovo na to, že sa tu vykonávala otrocká práca bez mzdy.
Schindler viedol nákladný život a preto sa rozhodol, že by si mohol finančne dopomôcť. Preto sprvu pomáhal najmä majetným židom, ktorý tu mohli s celými svojimi rodinami pracovať. V skutočnosti títo majetní židia boli aj zároveň Schindlerovými investormi.
Neskôr, keď sa zlikvidovalo krakowské ghetto, v ktorom Nemci zabili asi 2 tisíc židov a zvyšný boli deportovaní preč, Schindler zistil, že by mu odišla jeho pracovná sila. Preto Schindler využil svoje kontakty a oslovil veliteľa koncentračného tábora Amona Goeteho, aby mu presunul pre jeho potreby 700 židov do blízkeho Krakowského tábora a ďalších 300 si nechal priviesť z Osvienčima. Ako sa blíži vojna a front, Schindler začne presúvať celú svoju továreň do českého Brnenca. Posledný vykonaný zápis Schindlerových zachránených Židov je z apríla 1945 a číta 1098 ludí.
Tu sa však začínajú ďalšie spory historikov. Jedny hovoria, že číslo je vyššie, pretože tam neboli zarátané deti. Iný hovoria, že číslo je príliš nadnesené a údajne Brnenec bolo miesto, kde dochádzalo k najvyššej úmrtnosti zo všetkých zrovnateľných táborových pobočiek na území Sudet.
Kto vie, kde je tá povestná pravda.
Schindler, sprevádzaný nie príliš dobrou minulosťou a svojimi kontaktmi na rôznych nacistických prominentov, prchá pred Sovietmi aj so svojou ženou a ďalšími niekoľkými nemeckými obchodníkmi v máji 1945 do Nemecka.
Bol na neho vydaný zatykač, no mal šťastie. Zachránení židia mu dosvedčili, že ich zachránil a preto Oskar Schindler spokojne zomiera v roku 1974.
Druhý záchranca Židov, je možno verejnosti známy hlavne vďaka talianskemu filmu Perlasca, z roku 2002. Tento film je vlastne dobrodružným príbehom taliana Giorgia Perlasca, ktorí zachránil okolo 5 tisíc maďarských židov, keď sa vydával za španielskeho velvyslanca.
Bol to mladý človek, miloval život a krásne ženy. Jeho otec chcel, aby sa stal právnikom tak ako on, no mladý Giorgio nedoštudoval. Bol plný ideálov a túžob po nespútanom živote. V 20. rokoch ho očarí taliansky fašizmus, neskôr neváha a bojuje v 2. taliansko-habežskej vojne a následne v španielskej občianskej vojne. Fašizmu verí až do vtedy, kým sa Mussolini nepripojí k Hitlerovi. Perlasca opúšťa armádu a fašistické ideály a začne sa živiť obchodom. Pracuje pre firmu, ktorá má v Maďarsku skupovať pre armádu hovädzie mäso.
Do Budapešťu prichádza Perlasca v roku 1942 a až do roku 1944 si tu spokojne, ďaleko od frontu žije. Situácia sa zmení až vo chvíli, keď Maďarsko začne okupovať Nemecko a nastolí tu svoje metódy panovania.
Giorgio, keďže bol veteránom Španielskej občianskej vojny, práve v roku 1944 navštívi španielske veľvyslanectvo v Budapešti a žiada tu španielske občianstvo. To aj získava a získa aj nové meno – Jorge Perlasca. Zamestná sa na španielskom veľvyslanectve a začne so záchranou Židov. Neustále navštevuje tzv. chránené domy, protestuje pred nemeckými úradmi a vyslobodzuje židov čakajúcich na deportáciu. Všetkým im vystavuje ochranné karty, ktoré držiteľa karty chránia pod záštitom rôznych nezávislých krajín. Niektorým dokonca podľa platných španielskych zákonov, dáva nelegálne španielske občianstvo.
Dokonca zájde až tak ďaleko, že obchádza vlakové nádražia a vyvoláva tu mená židov, ktorých sa chystal zachrániť. Ako sám po vojne priznal, využíval nepozornosť vojakov a sem tam niekoho schmatol a hodil ho tajne do auta a odviezol preč. K takejto jednej návšteve nádražia sa viaže Perlascova príhoda, kedy takto podobne schmatol dve židovské dvojčatá, chlapcov asi 12 ročných. Nemeckí vojaci to videli a hrozili mu popravou. Perlasca ich odmietal vydať. Náhle sa tu objavil istý dôstojník SS, ktorí vojakom oznámil, že nech ich nechá, že ich čas ešte príde. Tak boli dve židovské dvojčatá zachránené. Mimochodom, ten dôstojník SS, ktorí Perlascovi nebránil v záchrane dvoch chlapcov bol istý Adolf Eichmann.
Perlasca sa po vojne vrátil do Talianska, kde nikomu o svojich skutkoch nepovedal. Jeho činy vyšli najavo až v roku 1987, keď si isté dve zachránené dámy svojho záchrancu vypátrali a verejne to oznámili.
Posledným záchrancom židov, o ktorom napíšem je Sir Nicholas Winton. Britský úradník, ktorý tesne pred 2. sv. vojnou zachránil 669 židovských detí. Ten sa nemôže pýšiť titulom Spravodlivý medzi národmi, pretože sir Nicholas je židovského pôvodu. Jeho rodina sa však k judaizmu príliš nehlásila a Nicholas bol dokonca pokrstený.
Po ukončení štúdií na vysokej školy cestuje po Európe a je svedkom toho, ako sa nad európskymi krajinami sťahujú nacistické mračná. Už ako pracovník londýnskej banky Ullman a spol. chce odcestovať v decembri 1938 do Švajčiarska. Jeho cestu však zmarí jeho priateľ Martin Blake. Ten pracoval pre britský výbor pre uprchlíkov z Československa a prišiel do Prahy s cieľom pomáhať.
Winton okamžite pricestoval a hneď sa začal zaoberať otázkou, čo bude s malými deťmi. Začne preto obiehať úrady, spisovať rôzne zoznamy, získa dokonca aj mapu s vyznačenými územiami, ktoré sa týkajú obsadenia ČSR no nikto mu neverí. Winton sa onedlho vracia do Londýna s omnoho ťažšou úlohou. Musí pre židovské deti nájsť rodiny, ktoré sa ich ujmú.
Má to však háčik, za každé dieťa je nutné zložiť zálohu 50 libier, čo bola vtedy veľká čiastka peňazí.
Winton sa nevzdáva a chce dosiahnuť svoj cieľ aj za pomoci podvodu. Napríklad si vytvorí vlastný Výbor pre uprchlíkov z Československa – Detská sekcia, ktorý ale oficiálne neexistuje. Podpláca úradníkov a bojuje čo mu sily stačia.
Prvý transport židovských detí prichádza do Británie 14. marca 1939. Potom ich príjde ešte ďalších 7. Ten najväčší sa bohužial už neuskutočnil. 1. septembra 1939 malo Prahu opustiť 250 detí.
Sir Nicholas Winton slúžil počas vojny v RAF, po vojne vracia späť k práci úradníka. O svojom čine sa nikomu nezveril, až do roku 1988 keď jeho žena našla v starej krabici fotky, záznamy a tabulky o deťoch a transportoch.


  
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 1/7/2011, 09:45  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Folke Bernadotte af Wisborg
Image
Raoul Gustav Wallenberg
Image
Franz Joseph Hermann Michael Maria von Papen
Image
Hugh O’Flaherty
Image
Algot Niska
Image
Albert Goring
Image
Oskar Schindler
Image
Giorgia Perlasca
Image
Nicholas Winton
Image


  
Destroyman
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 1/7/2011, 09:53  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Šup a je to na hlavní stránce. Very Happy


  
Zobrazit příspěvky z předchozích:      
Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma

Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete hlasovat v tomto fóru
Nemůžeš připojovat soubory k příspěvkům
Nemůžeš stahovat ani prohlížet přiložené soubory


Časy uváděny v GMT + 1 hodina

Board Security

75366 blokovaných útoků
Powered by phpBB2 Plus, phpBB Styles and Kostenloses Forum based on phpBB © 2001/6 phpBB Group :: FI Theme :: Mody a Credit

[ Time: 0.1627s ][ Queries: 19 (0.0127s) ][ Debug on ]