Obsah fóra Portál Vojna.net Portal
 FAQ  •  Hledat  •  Možnosti  •  Uživatelské skupiny  •  Registrace  •  Profil  •  Soukromé zprávy  •  Přihlášení
Kalendář 
Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma

Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma
Autor Zpráva
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 23/1/2012, 00:10  Předmět:  Slovenskí Židia Odpovědět s citátemDolůNahoru

Bolo krátko po vyhlásení mníchovského diktátu. Bol 6. október 1938 a v Žiline sa v manifeste HSĽS objavila veta, ktorá nepochybne zmenila život či pripravila o živote tisíce slovenských židov. Veta, ktorá sa až nápadne podobá, ako keby ju niekto vyňal z nacistického prejavu – „Vytrváme po boku národov bojujúcich proti marxisticko-židovskej ideológii rozvratu a násilia.“
Slovensko získalo v rámci Československej republiky vlastnú autonómiu. K moci sa dostala HSĽS, ktorá sa otvorene hlásila k spolupráci s Nemeckom. V rámci HSĽS existovali rôzne názory, na jednej strane radikálne a na druhej strane umiernené názory. Tie radikálne sa prikláňali k uplatneniu praktík a zákonov, aké sa používali v Nemecku proti židovskému obyvateľstvu.
V novembri 1938, krátko po Viedenskej arbitráži sa objavil prvý výrazný krok slovenskej HSĽS namierený proti židom. Ako je známe, po Viedenskej arbitráži odstúpilo Slovensko juh svojho územia Maďarsku. HSĽS vtedy rozhodla, že všetci židia narodený v týchto odstúpených oblastiach, ale ktorí v nich nežili, budú deportovaný späť do svojich rodísk. Takto bolo zo Slovenska nútene deportovaných asi 7 a pol tisíca slovenských židov.
Od tohto momentu bolo evidentné, že proti židom sa bude postupovať čoraz tvrdšie. Prejdime však k nejakým konkrétnym číslam.
Podľa sčítania z roku 1930 sa k židovskej národnosti hlásilo 70 tisíc osôb. Ďalších 9 tisíc židov sa prihlásilo k nemeckej národnosti a k židovskému náboženstvu sa hlásilo 136 tisíc obyvateľov. V nemeckých koncentračných táboroch zomrelo celkovo takmer 70 tisíc židov deportovaných z územia Slovenska. Do finálneho čísla by sme mohli zarátať ďalších 30 tisíc zavraždených židov z územia odstúpeného Maďarsku, ktorí zomreli tiež v nemeckých táboroch smrti. Koncu vojny sa dočkali asi len 10 tisíc slovenských židov, mnohí vďaka pomoci zo strany bežných slovenských občanov.
A ako teda slovenská vláda postupovala voči židom?
Sprvu to boli tie klasické prejavy, ktoré boli v Nemecku v 30. rokoch. Osočovanie zo strany politikov a novinárov, urážky a nadávky židov. Obviňovanie, napr. obviňovanie zo strany HSĽS, že židia sú protislovenský element, ktorý kedysi pomáhal pomaďarčovať slovenský ľud a podobne. Takisto boli obviňovaní z toho, že židia patrili najmä k strednej vrstve, boli to obchodníci a továrnici, podnikatelia a podobne. Údajne sa mali dopustiť vykorisťovania Slovákov na poli ekonomiky.
Židia sa postupne stávali občanmi druhej kategórie o čom svedčia vládne nariadenia a neskôr aj zákony. Napríklad vo vládnom nariadení 63/1939 je presná definícia pojmu židovský občan. Židia boli postupne odstavovaní z funkcií lekárov alebo advokátov. Bol nastavený trend, že ich počet vo verejných funkciách bude usmerňovaní.
V druhej polovici roku 1940 prichádzajú na územie Slovenského štátu nemeckí poradcovia, ktorí mali pomáhať pri arizácii židovského majetku. Konkrétne Dieter Wisliceny a Alois Brunner. Wisliceny bol pracovníkom Hlavného úradu SD a neskôr Referátu pre židovské záležitosti, do Bratislavy prišiel na ponuku Adolfa Eichmanna. Predbehnem fakty a dodám, že Wisliceny bol v máji 1948 popravený v Bratislave. V septembri 1940 vznikol Ústredný hospodársky úrad, ktorý riešil arizáciu židovského majetku a rušenie židovských podnikov a firiem. Úrad sa zodpovedal priamo predsedovi vlády V. Tukovi. Arizácia židovského majetku postihla 100 tisíc hektárov pôdy, asi 2 tisíc židovských firiem. Ostatných takmer 10 tisíc bolo zrušených. Proces ochudobňovania židovskej komunity sa spustil.
Okrem ÚHÚ vzniklo aj nové oddelenie - židovské oddelenie (14. oddelenie) v rámci ministerstva vnútra. 14. oddelenie malo na starosť protižidovské opatrenia. Neskôr sa podielalo na deportáciách Židov preč zo Slovenska.
Všetko vyvrcholilo 9. septembra 1941, keď bolo vládou prijaté nariadenie č. 198/1941 Slov. z
Tzv. Židovský kódex. Ten pripravil židovskú komunitu o všetky možné občianske, ludské a aj hospodárske práva. Židia nemohli chodiť na rôzne verejné miesta, mali presne stanové hodiny kedy mohli nakupovať, nemohli vlastniť fotoaparáty alebo rádiopríjmače. Namiesto vojenskej služby mali nútené pracovné služby. Nemohli bývať na uliciach pomenovaných po Hitlerovi alebo Hlinkovi. Na židov sa začali vykonávať aj fyzické útoky, útoky na synagógy. Všetko toto sa konalo pod patronátom Hlinkovej gardy a polovojenskej organizácie Nemeckej strany na Slovensku. Navyše začalo deportovanie slovenských židov do pracovných táborov na území či už Slovenského štátu alebo aj mimo slovenských hraníc.
Zriadili sa pracovné tábory v Seredi, Novákoch a Oremovom. Neskôr boli vybudované aj ďalšie vo Vyhniach, Žiline, Nitre, Lábe alebo Zohore. Okrem pracovných táborov a stredísk tu existovali aj zberné tábory, kde sa zhromažďovali Židia pred finálnou a bohužial pre väčšinu aj poslednou cestou do Poľska.
Fyzická povinná práca mala byť pre židov jednak trestom za to, že sa venovali „neužitočnej práci“ a priživovali sa na slovenských roľníkov a remeselníkoch. Navyše od septembra 1941 museli všetci židia starší 6tich rokov nosiť na odeve žltú židovskú hviezdu.
Deportácie slovenských židov sa oficiálne začali v noci 25. marca 1942. Zo Žiliny vtedy smerovali vlaky do Poľska. Slovenská vláda sa vtedy zaviazala nemeckej strane, že za každého deportovaného Žida zaplatí 500 ríšskych mariek. Celkovo Slovenský štát zaplatili Nemcom okolo 20 mil. ríšskych mariek.
Prvá vlna deportácií skončila v októbri 1942 a zo Slovenska bolo deportovaných 57 752 Židov. Väčšina z nich skončila v Majdaneku alebo Osvienčime. Podľa zákona mal každý deportovaný právo na 50 kg batožiny teda presne určeného iba hnuteľného majetku.
Na Slovensku ostali po 1. vlne deportácii teda už iba židia, ktorí mali prezidentskú alebo ministerskú výnimku (boli pracovne dôležitý, napríklad prácou v pracovných táboroch) alebo tí čo sa ukrývali pred deportáciou. Navyše boli aj snahy o podplácanie úradníkov a politikov napr. zo strany Ústredne židov (jediná Židovská organizácia, verejnoprávna záujmová korporácia, ktorej členmi boli všetky osoby, ktoré sa podľa § 1 Židovského kódexu pokladajú za Židov. Slúžila na zastupovanie kolektívnych záujmov slovenských Židov). Na Slovensku sa v tomto období nachádzali asi 20 tisíc Židov, ďalších 8 tis. slovenských židov utieklo pred deportáciami do Maďarska, no mnohí sa už v roku 1944 vracali naspäť z Maďarska.
Ďalšia vlna deportácií bola naplánovaná na apríl 1944. Z dôvodu meniacej sa politickej situácií, nálade politikov a pod. sa druhá vlna deportácií začala až po skončení SNP. Mnoho Židov, ktorí boli zavretý v slovenských pracovných táborov sa dostala na útek a zapojila do povstania. Časť z nich bola Hlin. gardou a nemeckými vojskami pochytaných. Asi tisíc Židov bolo popravených priamo na Slovensku. Do marca 1945 bolo odsunutých ďalších asi 13 tisíc slovenských židov do koncentračných táborov mimo Slovenského štátu.
Nutno dodať, že v posledných fázach boli deportácie riadené priamo Nemcami, ktorí konali bez súhlasu alebo zásahu zo strany slovenskej vlády. Preto boli deportovaní všetci, neexistovali žiadne výnimky.
Ako som už spomenul, na území Slovenského štátu boli vládou zriadené pracovné tábory. Na území Slovenska sa teda nenachádzali vyhladzovacie tábory známe napr. z Poľska. A ako takéto tábory vyzerali a fungovali?
Najväčšie tábory boli v Novákoch, Seredi a vo Vyhniach. Nie každý Žid bol zaradený do pracovného táboru.
Pracovné tábory mali byť v podstate sebestačné. Časť väzňov pracovala a živila sa výrobou výrobkov. Napr. v Novákoch to bola výroba odevov, údajne skvelej kvality.
V Seredi sa vyrábal nábytok a jedným z majiteľov nábytku z pracovného tábora v Seredi bol aj minister vnútra Alexander Mach. Vo Vyhniach bola výroba chemikálií, napr. vazelíny alebo mydlá.
Za svoje výrobky dostávali väzni mzdu.
Druhá časť väzňov sa venovala poľnohospodárskej práci, ktorá slúžila na táborové zabezpečenie stravy.
Ako dozor tábora slúžili slovenskí gardisti. Tí boli prísni a častokrát aj brutálny. Bol tu klasický, prísny väzenský režim. Na jar 1944 boli ako dozorcovia nasadený žandári, ktorí sa chovali k Židom lepšie a režim sa zvolnil.
Mnohí väzni začali počas svojho pobytu v tábore nadväzovať kontakty s odbojom, vznikali plány na úteky alebo spiknutia.
Počas celého pobytu boli Židia a teda väzni pod neustálym tlakom deportácie preč. Navyše bol zavedený systém, že keď sa do transportu smerujúceho do Poľska nenazbieralo predpísaných 1000 židov, bol transport doplnený práve Židmi z pracovného tábora.
Pracovné tábory boli rozpustené 29. augusta 1944, v deň vypuknutia SNP. Niektorí väzni prebehli k partizánom, niektorí sa ocitli na slobobe. Ich sloboda však netrvala dlho, v priebehu dvoch mesiacov boli slobodní židia chytaný a transportovaný preč, v druhej vlne deportácií.


  
rudel
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 17/5/2012, 01:30  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Ona je tu jedna otazka preco nedokazala jedna sionisticka podzemna organizacia - bratislavska pracovna skupina ziskat na zachranu svojich ziadne peniaze a pomoc napr z USA. Wisliceny bol podplatitelny sice by to stalo ohromne prachy ale zivoty mohli zachranit tisicom. Nielenze boli uplne mizerny v zhanani penazi oni sa este medzi sebov udavali preboha!


  
Zobrazit příspěvky z předchozích:      
Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma

Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete hlasovat v tomto fóru
Nemůžeš připojovat soubory k příspěvkům
Nemůžeš stahovat ani prohlížet přiložené soubory


Časy uváděny v GMT + 1 hodina

Board Security

75367 blokovaných útoků
Powered by phpBB2 Plus, phpBB Styles and Kostenloses Forum based on phpBB © 2001/6 phpBB Group :: FI Theme :: Mody a Credit

[ Time: 0.1448s ][ Queries: 19 (0.0134s) ][ Debug on ]