Obsah fóra Portál Vojna.net Portal
 FAQ  •  Hledat  •  Možnosti  •  Uživatelské skupiny  •  Registrace  •  Profil  •  Soukromé zprávy  •  Přihlášení
Kalendář 
Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma

Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma
Autor Zpráva
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 26/4/2014, 09:35  Předmět:  Košický vládny program II Odpovědět s citátemDolůNahoru

V druhej časti si rozoberieme Moskovské rokovania, z ktorých vzišiel Košický vládny program. Pozrieme sa vyriešenie najdôležitejších otázok, ktoré chceli vyriešiť jednotlivé rokovacie strany a v krátkosti sa zoznámime aj s ustanoveniami samotného KVP.

2. Cesta ku Košickému vládnemu programu


Od septembra roku 1944 nabrala situácia na Slovensku rýchly spád. Hoci SNP neskočilo úspechom, východný front sa čoraz viacej dostávala na územie bývalého Československa. Londýnskej štátnej reprezentácii bolo jasné, že sa onedlho vojna skončí a môže sa vrátiť konečne domov do oslobodeného územia. Navyše s približujúcim sa koncom 2. svetovej vojny vyvstala potreba definitívneho vyriešenia povojnového a politického usporiadania v ČSR. Aj vzhľadom na to E. Beneš súhlasil s návrhom sovietskej strany, ktorý umožňoval jemu a ostatným československým politikom v Londýne návrat domov. Miesto uskutočnenia takéhoto rokovania však nebolo dohodnuté. Existovali dve alternatívy kde sa mohli rokovania viesť. Jednou bola Moskva a druhá bola akékoľvek východoslovenské oslobodené mesto. Je nutné dodať, že tak ako tak, to boli územia kontrolované sovietskou armádou. Navyše čs. delegácia neprišla z Londýna vo svojom kompletnom zložení. Bola tvorená len vedúcimi predstaviteľmi politických strán, čo spôsobilo, že československí komunisti boli pri rokovaniach vo výhode, nie iba počtom, ale najmä tým, kde sa rokovania viedli.
Československá politická reprezentácia na čele s Benešom opustila 9. 3. 1945 Londýn, aby sa zúčastnila moskovských rokovaní. Okrem nich sa na rokovania dostavili aj predstavitelia SNR z Košíc. Účelom budúcich rozhovorov bolo prijatie komunistami zostaveného vládneho programu a zostavenie novej vlády, v ktorej mali mať komunisti kľúčové postavenia.
Vplyv Moskvy a komunistov bol znateľný aj niekde inde, než iba v moskovských rokovaniach. V novembri 1944 sovietske vojská dobili a oslobodili Podkarpatskú Rus, v ktorej okamžite zohrali falošný zjazd delegátov národných výborov v Užhorode. Na tomto zjazde sa následne odhlasovalo pripojenie územia Podkarpatskej Rusi k ZSSR. Sovietska armáda teda toto územie anektovala, čím porušila záväzok nezasahovať do územnej celistvosti Československa vyplývajúcej zo zmluvy o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi ZSSR a Československom z 12. 12. 1943.

2.1 Moskovské rokovania


Moskovských rokovaní, ktoré sa uskutočnili na pôde československého veľvyslanectva v dňoch od 22. do 29. 3. 1945, sa zúčastnili jednotlivé československé politické strany, ktoré mali utvoriť budúcu novú vládnu koalíciu tzv. Národnú frontu. Rokovania jasne ukázali, že vznikol nový súboj medzi čs. komunistami a nekomunistami. Prezident Beneš, hoci prítomný v Moskve, sa týchto dôležitých schôdzok vôbec nezúčastnil, čo nepochybne oslabilo jeho politických prívržencov. Navyše nepriviezol do Moskvy ani žiadny ucelený programový návrh, ktorý by mohol konkurovať komunistickej iniciatíve.
Rokovania samotné prebiehali v duchu hľadania kompromisu. Na jednej strane to boli jednotní komunisti, diktujúci svoje požiadavky uvedomujúc si svoje postavenie, na druhej to boli nejednotní nekomunisti ktorí sa viac menej obmedzili len na miernenie komunistických požiadaviek. V tomto stretnutí mali teda navrch československí komunisti podporovaní ZSSR, ktorých návrhy slúžili ako podklady rokovaní.
Prvá časť moskovských rozhovorov bola dôležitejšia než druhá časť rokovaní a týkala sa celonárodných tém ako napr. vytvorenia Národného frontu Čechov a Slovákov, vysporiadania sa s kolaborantmi, zradcami, maďarskou a nemeckou menšinou alebo riešenia budúcej zahraničnej politiky ČSR. Riešenie týchto tém sa skončilo triumfom Komunistickej strany Československa.
Obsahom druhej časti moskovských rozhovorov bola problematika budúceho postavenia Slovenska a vzájomný česko-slovenský pomer. Rokovania prebiehali medzi českými politickými stranami, ktoré boli každé samostatnými subjektmi a SNR, ktorá bola tiež samostatným subjektom. Tá si svoje postavenie získala tým, že reálne na Slovensku vládla, hoci po neúspešnom SNP mala oslabenú a značne ťažkú pozíciu. Navyše, československá vláda, akokoľvek medzinárodne uznaná sa nenachádzala na území Slovenska a preto musel Beneš rešpektovať takúto vzniknutú situáciu a postavenie SNR. Údajne zohral svoju úlohu aj fakt, že Beneš sa obával, že by sa podobná situácia aká prebehla v Podkarpatskej Rusi, mohla opakovať aj so Slovenskom. Kým výsledok prvej časti rozhovorov nebol príliš problematický a rozporuplný, druhá časť rozhovorov skončila prijatím kompromisných riešení, ktoré sú zahrnuté v 6. kapitole Košického vládneho programu.


2.1.1 Celonárodné otázky


Jednou z najdôležitejších celonárodných otázok bolo vytvorenie Národnej fronty ako spoločnej platformy 4 českých a 2 slovenských politických strán. Na českej strane to boli Československá strana ľudová, Československá strana sociálnodemokratická, Československá strana národno-socialistická a Komunistická strana Československa. Na slovenskej strane to bola Demokratická strana a Komunistická strana Slovenska. Do Národného frontu sa nesmeli dostať fašistické a kolaborantské politické strany. Naopak, prvýkrát sa do vlády dostala KSČ. Zástupcovia všetkých strán budúceho Národného frontu sa zhodli na ďalších bodov vládneho programu ako napr. na budúcom odsune Nemcov a Maďarov, v otázkach retribúcie, poštátnenia kľúčových priemyselných odvetví, pozemkovej reformy, v rôznych sociálnych otázkach či v likvidácii fašistických a kolaborantských politických strán.
Komunisti na rokovaniach svojimi požiadavkami a návrhmi dosiahli niekoľko dôležitých úspechov. Bolo rozhodnuté, že sa neobnoví Agrárna strana, ktorá mala dlhé roky najsilnejšie postavenie v Česku. Z tohto rozhodnutia mali teoreticky profit obidve strany. Nekomunistické strany dúfali, že si v budúcich voľbách rozdelia hlasy bývalých voličov Agrárnej strany, kým komunisti tento teoretický profit premenili na reálny. Hlasy agrárnej strany si získali najmä pozemkovou reformou. 9. kapitola Košického vládneho programu sa však nevzťahovala na zákaz HSĽS a strán, ktoré s ňou v roku 1938 splynuli. HSĽS bola zakázaná už počas SNP nariadením SNR č. 4/1944 Zb. nar. SNR. Zákaz sa vzťahoval na celé povstalecké územie.
Ďalším neúspechom nekomunistov na rokovaniach bolo uznanie Komunistickej strany Slovenska za samostatnú stranu. Na prvý pohľad nedôležité, no v skutočnosti komunisti získali rovnú tretinu mandátov v dočasnom Národnom zhromaždení. Okrem tohto mali komunisti aj kľúčové pozície vo vláde, konkrétne v Ministerstve vnútra, Ministerstve informácií a Ministerstve poľnohospodárstva. Navyše, ministrom Národnej obrany bol gen. Ludvík Svoboda, navonok nestraník no v skutočnosti člen KSČ. A napokon predsedom vlády bol Zdeněk Fierlinger, navonok sociálny demokrat a v skutočnosti realizátor a osnovateľ komunistických plánov.
Ďalšou dôležitou celonárodnou otázkou bol nepochybne vzťah k občanom nemeckej a maďarskej národnosti. Už počas vojny padol v Londýne Benešov návrh, ktorý odobrili aj spojenecké veľmoci, aby občania týchto národností boli z povojnového ČSR odsunutí. Na rokovaniach v Moskve sa teda dohodlo, že takýmto osobám bude zrušené československé občianstvo s výnimkou antifašistov a fašistami prenasledovaných. Táto problematika sa stala obsahom 8. a 9. kapitoly Košického vládneho programu.
Predmetom rokovaní boli aj československo-sovietske vzťahy. Komunistami predložený návrh zahŕňal konkrétne oblasti spolupráce či už vo vojenských, kultúrnych alebo zahraničnopolitických oblastiach. A aj preto sa po vojne zo školských učebníc mali vymazať všetky protisovietske tendencie, mládež v školách mala byť poučovaná o živote sovietskeho ľudu, ruský jazyk sa dostal na prvé miesto vo výučbových plánoch cudzej reči na československých školách a na vysokých školách sa mali zriaďovať katedry dejín, ekonomiky a práva ZSSR. V zahraničnopolitickej oblasti malo byť ČSR orientované jednoznačne na Východ a na ostatné slovanské krajiny. Proti týmto deklarovaným bodom nemali londýnski delegáti žiadne námietky a prijali ich rezignovane.


2.1.2 Slovenské otázky


Ako som už spomenul, okrem celonárodných otázok boli témou moskovských rokovaní aj slovenské otázky. Tie sa riešili oddelené od tých celonárodných, kde slovenská delegácia ani nemala prístup. Delegácia SNR požadovala, aby bola nositeľkou celej zákonodarnej a výkonnej moci na Slovensku, aby Slováci mali s Čechmi úplnú rovnoprávnosť a napokon predniesli aj svoju predstavu budúceho spoločného štátu. Ten mal byť federálnym štátom hoci slovo federácia či autonómia sa nahlas nespomínalo. Podľa predstáv SNR malo byť Slovensko spravované Povereníctvami SNR, ktoré by spravovali rezorty školstva a osvety, vnútra, zdravotníctva, priemyslu, zásobovania, pôdohospodárstva či verejných prác. Čiastočne spoločné s ústrednou vládou mali byť rezorty rekonštrukcie a financií, dopravy či pôšt a telegrafov. Výlučnú kompetenciu si mala ústredná vláda ponechať v rezortoch zahraničia, národnej obrany a zahraničného obchodu. Tieto slovenské návrhy boli jediným vkladom domáceho odboja, či už slovenského alebo českého, do procesu tvorby Košického vládneho programu.
Riešenie budúceho statusu Slovenska bolo jedinou prudšou výmenou názorov delegátov rokovaní. Slovenská delegácia však so svojimi návrhmi tvrdo narazila na odpor príslušníkov českej ľudovej strany a národnosocialistickej strany. Tí dali veľmi nahlas najavo, že považujú tieto požiadavky za prejav separatizmu, štátneho dualizmu a pod. Obe politické strany navrhovali, aby SNR bola len krajinským národným výborom.
Aj tu sa napokon dospelo ku kompromisu. Delegácia SNR síce uhájila väčšinu svojich požiadaviek, no v skutočnosti konkretizácia akejkoľvek z nich bola odsunutá na neskoršie, čo nepochybne hralo do kariet budúcej vláde. Tá sa navyše zaviazala, že so SNR sa uzavrie dohoda a jej povojnové postavenie bude kodifikované ústavou. Slovenské nádeje podporil aj samotný Beneš, ktorý v župnom dome v Košiciach 5. 4. 1945 vo svojom prejave vyhlásil, „že Česi a Slováci sú a budú činitelia rovnoprávni a rovnocenní.“


2.2 Košický vládny program


Rokovania sa skončili 29. 3. 1945, kedy bol podpísaný nový vládny program Národného frontu v Moskve. Delegácia SNR s predstaviteľmi zahraničného odboja pricestovala 3. 4. 1945 do Košíc. Na druhý deň, teda 4. 4. 1945 bola v Košiciach oficiálne vytvorená nová vláda Národného frontu Čechov a Slovákov. Následne bol 5. 4. 1945 novou vládou vyhlásený v Moskve podpísaný program. Podľa miesta vyhlásenia bol pomenovaný ako Košický vládny program. Ten v mnohých svojich bodoch narúšal východiská i konštrukciu ešte stále platnej ústavy ČSR z roku 1920. Košický vládny program nebol teda len politickým, ale aj právnym dokumentom. Mal charakter ústavy sui generis. Z jeho ustanovení následne vychádzala zákonodarná činnosť obnoveného československého štátu. Tento program prvej povojnovej čs. vlády sa skladal zo 16 kapitol.
Prvá kapitola charakterizuje povojnovú čs. vládu ako vládu Národného frontu Čechov a Slovákov. Vláda je tvorená z politických smerov a soc. zložiek, ktoré sa zúčastnili na národnooslobodzovacom boji. Kapitola ďalej vytyčuje ďalší postup spočívajúci v ustanovení Dočasného národného zhromaždenia ako aj potvrdenie prezidenta republiky v jeho funkcii či prípravu volieb do Ústavodarného národného zhromaždenia.
Československej armády sa týka v poradí 2. a 3. kapitola Košického vládneho programu. Uvádza sa tu mobilizácia a formovanie čs. armády ako i pomoc postupujúcej sovietskej armáde či rozvoj partizánskeho hnutia. Tretia kapitola, ktorá je najrozsiahlejšia, rieši vojenskú otázku. Stanovuje v armáde novú funkciu tzv. osvetových dôstojníkov. Zároveň sa vláda uzniesla na ukončení apolitickosti armády, ktorá má byť budovaná v štátnom, demokratickom a antifašistickom duchu.
Štvrtá kapitola je dôležitým bodom. V tejto kapitole je vyjadrená československá zahraničnopolitická orientácia na ZSSR, ktorá mala svoju oporu v zmluve medzi ČSR a ZSSR z decembra 1943. Táto orientácia a spolupráca sa mala uplatňovať v oblasti hospodárstva, kultúry, politiky a vojenstva. Okrem toho, ČSR mala proklamovať zahraničnú politiku v duchu tzv. slovanského zamerania a spolupracovať s ostatnými slovanskými krajinami.
Piata kapitola Košického vládneho programu upravila systém orgánov štátnej a verejnej správy. Vláda odmietla bývalý byrokratický správny aparát, čím uvoľnila miesto novým Národným výborom, ktoré mali byť volené a mali plniť funkcie a úlohy orgánov štátnej a verejnej správy v obciach, okresoch a krajinách. S týmto nesúhlasili najmä predstavitelia národnosocialistickej strany, ktorým sa nepáčilo, že by boli do národných výborov volení aj ľudia politicky neorganizovaní. Zároveň chceli, aby mohli byť členovia národných výborov odvolateľní priamo voličmi. Dôležitosť tohto bodu spočíva aj v tom, že vyjadril niektoré základné demokratické občianske práva a slobody, ktoré boli neskôr ustanovené v Ústave 9. mája ako napr. zrovnoprávnenie žien či potvrdenie všeobecného volebného práva z Ústavy ČSR z roku 1920.
Jedným z najdôležitejších častí Košického vládneho programu je jeho 6. kapitola. V nej je vyjadrená samobytnosť národa slovenského, ktorý je v rovnoprávnom postavení v povojnovej republike s národom českým. Teda uplatnenie princípu rovný s rovným. Ďalej bola SNR ustanovená ako nositeľka štátnej moci teda zákonodarnej, výkonnej i vládnej na území Slovenska. Otázka vzájomného spolunažívania Čechov a Slovákov však nebola definitívne vyriešená. Bol daný len jej základ a smer budúceho riešenia. Tento bod, ale neriešil štátoprávne postavenie Slovenska. Preto nebolo jasné, či dekrét prezidenta o národných výboroch má celoštátnu pôsobnosť alebo či platí len pre české krajiny, pretože SNR už podobné nariadenie prijala 7. 4. 1945.
Siedma kapitola je najkratšou v celom Košickom vládnom programe. Dotýka sa územia Podkarpatskej Rusi. Vláda sa zaviazala riešiť problematiku tohto územia na základe prejavenej vôle ľudu Podkarpatskej Rusi v súlade s priateľským vzťahom ČSR a ZSSR. Toto územie bolo napokon začlenené do Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky.
Až tri kapitoly, konkrétne 8., 9. a 10. sa dotýka problematiky občanov nemeckej a maďarskej menšiny, okupantov, ale aj domácich zradcov a kolaborantov. Československá vláda sa zaviazala stíhať a postaviť pred súdy nacistov, zradcov a vojnových zločincov. Komunisti nazývali túto problematiku ako zápas o verejnú očistu. Všetky tri kapitoly stanovili postavenie a potrestanie týchto osôb v dôsledku ich viny, propagácie či podporovania dobyvačnej politiky Nemecka. Takéto osoby mohli byť potrestané stratou československého štátneho občianstva, uvalením národnej správy na ich majetok či neskôr aj vyhostené z krajiny. Vyhostenie sa týkalo nemeckej menšiny. Odsun maďarskej menšiny nebol zahraničnými veľmocami povolený. V dôsledku toho nastala výmena obyvateľstva medzi slovenskou časťou ČSR a Maďarskom, kedy z Maďarska putovali na územie ČSR Slováci, kým do Maďarska putovali Maďari. Výnimka z potrestania a z odsunu sa vzťahovala na osoby, ktoré boli aktívne zapojené do protifašistického odboja či boli fašistami prenasledované. Okrem jednotlivcov sa tresty vzťahovali aj na politické strany, ktoré sa previnili proti záujmom ČSR a strany fašistické.
Cudzích príslušníkov, zradcov, okupantov a nepriateľov sa dotýkala aj 11. kapitola, v ktorej je vyjadrená budúca pozemková reforma. Tá sa mala uskutočniť konfiškáciou pôdy práve týchto osôb, ktorá sa mala následne rozdeliť medzi českých a slovenských malých a stredných roľníkov. Okrem nich sa pôdy dočkali aj bezzemkovia. Je nutné dodať, že zaberanie pôdy nepriateľov prebiehalo na Slovensku už od februára 1945 na základe nariadenia SNR o konfiškácii majetku nepriateľov. Teda ešte pred samotným Košickým vládnym programom.
Hospodárstvo, jeho ciele, sociálna, kultúrna a školská politika je vyjadrená v 12., 13., 14. a 15. kapitole Košického vládneho programu. Vláda tu stanovuje svoje bezprostredné i dlhodobé ciele, ktorých cieľom je obnova hospodárskeho života v krajine. Napr. peňažný, úverový systém, poisťovníctvo, kľúčové priemyselné podniky, prírodné a energetické zdroje mali byť postavené pod všeobecné štátne vedenie. Nejednalo sa však ešte o znárodnenie. Znárodnenie bolo ustanovené až dekrétom prezidenta z 24. 10. 1945.
Vláda ďalej deklarovala rôzne opatrenia na zaistenie výživy obyvateľstva, zabezpečenie výroby a odbytu, zabezpečiť prácu práceschopným občanom, zabezpečenie soc. starostlivosti pre prípad nezamestnanosti, staroby atď. Povolené bolo zamestnancom vytvárať a organizovať odborové organizácie. V oblasti kultúry mali ustanovenia Košického vládneho programu vplyv na povojnové poštátnenie filmu a divadla. Takisto rozhlas mal slúžiť na zanieťovanie ľudu pre úlohy rekonštrukcie a výstavbu povojnového ČSR. V školskej oblasti Košický vládny program zase ovplyvňoval napr. otvorenie všetkých vysokých škôl v českých krajinách, otvorenie škôl a začiatok vyučovania hneď po oslobodení celej krajiny.
Napokon v poslednej 16. kapitole vláda sľubuje dodržiavať a plniť svoj program podľa najlepšieho svedomia a vedomia.


  
Zobrazit příspěvky z předchozích:      
Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma

Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete hlasovat v tomto fóru
Nemůžeš připojovat soubory k příspěvkům
Nemůžeš stahovat ani prohlížet přiložené soubory


Časy uváděny v GMT + 1 hodina

Board Security

75386 blokovaných útoků
Powered by phpBB2 Plus, phpBB Styles and Kostenloses Forum based on phpBB © 2001/6 phpBB Group :: FI Theme :: Mody a Credit

[ Time: 0.1590s ][ Queries: 19 (0.0144s) ][ Debug on ]