Obsah fóra Portál Vojna.net Portal
 FAQ  •  Hledat  •  Možnosti  •  Uživatelské skupiny  •  Registrace  •  Profil  •  Soukromé zprávy  •  Přihlášení
Kalendář 
Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma

Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma
Autor Zpráva
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 12/10/2015, 11:23  Předmět:  Nemeckí vojnoví zajatci V. Odpovědět s citátemDolůNahoru

Posledným zajatím, o ktorom bude dnes reč je to francúzske. Nebola to sranda.
O francúzskom zajatí vo väčšom môžeme rozsahu hovoriť až po skončení 2. svetovej vojny. Francúzi si vyžadovali od svojich spojencov k dispozícii okolo 1,7 milióna nemeckých zajatcov. Celkovo sa Francúzom dostalo asi 740 tisíc nemeckých zajatcov či už z francúzskych zajateckých táborov, francúzskej okupačnej zóny v Nemecku ako aj napríklad z amerického zajatia či sovietskej okupačnej zóny. Jediným cieľom Francúzom bolo nasadiť týchto bývalých vojakov na nútené práce – na obnovu vojnou zničeného Francúzska. Ich záujem nebolo udržiavať zajatecké tábory a živiť Nemcov. Možno aj preto mali problémy s organizáciou a správou takýchto táborov. Na ich stráženie väčšinou nemali ani mužov. Preto musela francúzska správa zháňať ostrahu kde sa dalo. Najprv vykonávali stráž partizáni, no neskôr Francúzi regrútovali 17 ročných mladíkov zo zámoria, zo svojich kolónií, ktorí boli často opití, hrubí a lepšie by im pasovalo pomenovania banda než nejakí strážnici.
A teraz k jednej veci, ktorá pred pár rokmi, prípadne niekde na internete aj teraz, dokázala zamestnávať diskutérov. A to jesť otázka príslušníkov nemeckej armády vo francúzskej cudzineckej légii. Horst Pätzold, zajatec, sa k tomu vyjadril takto:
“Bol [na priestranstve] tam jeden francúzsky dôstojník, dvaja pisári a stoly zaplnené všetkým, čo si človek želá na jedenie – vrátane červeného vína. Kto sa prihlásil do cudzineckej légie, mohol si sadnúť k stolu a pred našimi očami sa dosýta najesť. Mnohí to urobili.“
Čo sa týka vojakov SS, oficiálne nebolo verbovanie takýchto zajatcov želateľné. Ucelené jednotky SS v radách cudzineckej légie sú teda fantáziou, keďže Cudzinecká légia slúžila a slúži na presadzovanie francúzskych záujmov a teda jej indoktrinácia nacistickou ideológiou by bola viac než nežiadúca. Dnešné odhady hovoria o tom, že do konca roku 1945 vstúpilo do cudzineckej légie okolo 5 tisíc nemeckých zajatcov, zväčša mladých mužov pochádzajúcich zo Sliezka či Východného Pruska. Teda muži a chlapci, ktorí prišli o všetko.
Ostatní Nemci v zajatí boli postupne presúvaní z francúzskej okupačnej zóny do samotného Francúzska. Zajatci trpeli hladom, už vyššie spomínaný Horst Pätzold schudol od začiatku svojho zajatia do Vianoc roku 1945 okolo 27 kg. Keď stál tak sa mu neustále točila hlava.
Francúzi Nemcom nakecali báchorku o tom, že pôjde na odpratávacie práce do Stuttgartu, no namiesto toho išli na práce na západ, do Francúzska. Na vlakových staniciach sa pochodujúci a odpočívajúci nemeckí zajatci stali terčom francúzskych civilistov, ktorí si na nich vybíjali zlosť. Hádzali po nich kamene, tehly či ich bili rukami. Stráže do tohto ani nezasahovali.
Bruno Gemeinhardt bol zajatý partizánmi Maquis. Ten spomína na zajatie takto:
“Ostrihali nám vlasy, potom nám vzali čižmy a museli sme bosí zametať ulice v Thonone. Pluli na nás, nadávali a kopali do nás. V noci nás vyhnali bitkou z pivníc. Každú noc nás takto stráže vyhnali von na ulicu, kde nás bili, kopali a pluli. Potom nás zase zahnali do pivnice. Potom nám povedali, že 20tich z nás popravia. Ja som bol medzi nimi. Museli sme sa zoradiť, pred nami boli Maquis so samopalmi. Potom jeden z nich dal povel Páľ! Nato nasledovalo cvak, len to šťuklo, mali tam cvičné náboje.“
Nemeckí zajatci nachádzajúci sa vo Francúzsku boli v podobne zlom stave, v akom boli ich súkmeňovci v ZSSR. Pobyt na Rýnskych lúkach či v zajateckých táboroch, ktoré už počas leta 1944 zriadili vo Francúzsku Američania, nebol žiadnou selankou. Hlad a epidémie kosili zajatých mužov. Počty mŕtvych ako aj chorých narastali závratnou rýchlosťou. Henri Sicot, francúzsky ošetrovateľ v zajateckom tábore pri Rennes si spomína, že v tábore kde pracoval a bolo umiestnených 3 tisíc zajatcov, rovných 1500 zomrelo od hladu. Za prvý rok zajatia zomrelo vo francúzskom zajatí podľa oficiálnych čísel 35 tisíc nemeckých zajatcov.
Zaobchádzanie s Nemcami bolo bezprostredne po vojne veľmi aktuálnom témou aj medzi bežnými Francúzmi. Mnohí z nich nesúhlasili s tým, ako bolo zaobchádzané s bývalými nepriateľmi. Na jednej hlasy silneli hlasy, že odplata nič neznamená a heslo oko za oko, zub za zub už je prekonané. Sám generál de Gaulle vyzýval na dodržiavanie základných ľudských práv, aby neutrpela česť a povesť Francúzska. Na druhej strane tu boli silné hlasy rôznych pochybných individuí, civilistov a partizánov, ktorí vykonávali strážnu službu v zajateckých táboroch, kradli potraviny určené zajatcom, šikanovali ich a ponižovali a v podstate zabíjali hladom a chorobami.
Francúzske úrady boli s týmto stavom viac než nespokojné. Veď potrebovali mužov na znovuobnovenie ich krajiny a nie chodiacich zombíkov. A vtedy sa do situácie vložili znovu Američania. Tí sa po mnohých sťažnostiach Medzinárodného červeného kríža rozhodli, že prevezmú nemeckých zajatcov od tých šialených a pomätených Francúzov pod svoje krídla. Chorých dali do lazaretov, najslabších prepustili a tých zvyšných vykrmili a vytrhli z pazúrov smrti. V októbri 1945 boli dokonca presuny zajatcov do Francúzska úplne zastavené.
Situácia ohľadom zásobovania sa zlepšila až na jeseň 1946.
Nemeckí zajatci pracovali napríklad v baniach či hľadali a odpratávali míny či nevybuchnuté bomby (hoci to bolo zakázané). Američania aj Angličania to svojim pomäteným Spojencom nijako nezakázali. Nemci bezpodmienečne kapitulovali a preto pre nich Ženevské konvencie neplatia. Hľadanie mín a bômb zamestnalo okolo 50 tisíc zajatcov. Oficiálne boli označovaní ako dobrovoľníci. Bohužial nevycvičenosť, nedostatok skúseností a nástrojov spôsobovali medzi takými to mínohladačmi smrť či zmrzačenie. 10 % z týchto nasadených bolo zranených a 6 % bolo zabitých. Avšak u francúzskych mínohladačov bola mortalita 15 % a zmrzačenie asi 40 %.
Nečudo, že v takýchto podmienkach sa množili úteky Nemcov. Francúzi zaznamenali okolo 170 tisíc pokusov o útek, z ktorých 80 tisíc bolo úspešných. Nemecko bolo blízko, navyše otrocká a nebezpečná práca pre Francúzov bolo dostatočným strašiakom pre každého zajatca.
Zajatci okrem toho pracovali aj na poliach. To už nebolo tak strašné, zajatci viac menej spomínajú v dobrom na roľnícke rodiny v ktorých boli ubytovaní a kŕmení. Nemci si získali pomerne dobré renomé svojou prácou na poliach.
Nemci sa zo zajatia dostali domov najneskôr do konca roku 1948. Od roku 1947 dostali ponuku od francúzskej vlády, že môžu zostať vo Francúzsku ako zmluvní pracovníci. Okolo 130 tisíc z nich to využilo.

Toľko k nemeckým zajatcom. Zámerne som sa vyhol pasáži o nemeckých civilistoch v sovietskych okupačných zónach, pretože to nie je príjemné čítanie. Snažil som sa v skratke a čo najjednoduchšie zosumarizovať jednotlivé a najbežnejšie zajatia a ich podmienky, ktoré čakali na nemeckého vojaka v priebehu 2. svetovej vojny.


  
Destroyman
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 12/10/2015, 15:34  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Jen pro jistotu dodám, že slovenské slovo "pivnica" je česky sklep - aby náhodou nedošlo k nějakému nedorozumění a někdo si nemyslel, že Francouzi naháněli zajatce do hospod nebo tak něco.


  
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 12/10/2015, 21:33  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

V skratke sa vrátim k fenoménu zvaného Tábory na Rýnskych lúkach. Tieto „tábory“ zakladali Spojenci po prekročení Rýna, teda okolo marca 1945. Celkovo ich bolo 19.
V deň nemeckej kapitulácie sa v týchto táboroch podľa spojeneckých údajov nachádzalo okolo 900 tisíc nemeckých zajatcov. Do zajatia sa však nedostávali len vojaci, ale aj sestry Červeného kríža, starí muži v civile s páskou Volkssturm, vojnoví invalidi, príslušníci organizácie Todt, pomocníci protileteckej obrany a aj civilisti.
Typické pre takéto poľné tábory bola absencia strechy. Zajatci spali pod holým nebom, nemali stany ani nič. Kopali si jamy lyžicami, miskami či holými rukami. Na konci vojny boli tábory zúfalo preplnené, chýbali potraviny, pitná voda, lieky, personál či nejaké skúsené stráže. Tábory vznikali ako huby po daždi, častokrát tak že sa vyvŕtali diery do zeme, zapichli do nich drevené koly a omotali ich ostnatým drôtom. Zajatci boli nútení piť vodu z trávy (rosu), jesť trávu a delili sa o tie biedne prídely čo dostávali. Hlad bol všade prítomný.
Nejaké improvizované kuchyne a vodovody z Rýna sa zriadili až neskorej. Aj tak to však nezmiernilo hlad a zomieranie.
Pobyt na lúkach vyžadoval naozaj tuhý korienok. V lete na nechránených mužov pražilo slnko, v apríli zase udrel chlad a vytrvalé dažde. Vojaci nemali stany ani celty ani deky.
Američania aby zabránili týfusu a úplavici tak začali zajatcov odvšivovať prípravkom DDT. Špina, šikana a smrť boli každodennou realitou týchto táborov.
Útek z táborov bol nemysliteľní. Stráže boli príliš premotivované a každé priblíženie k plotu znamenalo streľbu do vzduchu na výstrahu. Ak sa nejakému nešťastníkovi podarilo preliezť cez plot tak stráže hneď po ňom strielali. Zajatci vyzerali po pár týždňoch alebo mesiacoch ako keby boli držaní v nacistickom koncentračnom tábore.
Sami Američania priznali, že na také množstvo zajatcov proste neboli pripravení a nevedeli ich dostatočne zásobiť. Nedá sa im ani čo čudovať. Veď na konci vojny sa okrem svojich vojakov museli starať odhadom asi o 20 mil. ľudí. Iba zajatcov bolo okolo 7,5 milióna. Okrem nich tu boli milióny nemeckých civilistov ako aj osôb, ktoré boli v Nemecku nútene nasadené či rôznych utečencov. Jedla nebolo nazvyš. V Európe tých potravín toľko nebolo a prepraviť jedlo z USA netrvalo krátko. Aby Spojenci obišli medzinárodné právo, prevzali Hitlerov nápad, ktorý bol realizovaný po páde Poľska – nemeckí vojaci získali status odzbrojených nepriateľských síl, pretože Nemecko už predsa neexistovalo tak nemali status zajatcov. Preto mohli Spojenci dávať zajatcov iba minimum potravín.
Zistiť presné čísla zomretých sa zrejme dodneska nepodarilo. Odhady hovoria o 3 až 10 tisícoch mŕtvych zajatcov, čo pri celkovo počte 1 milióna až takmer 2 miliónov zajatcov nie je vysoké číslo. Avšak kanadský historik James Bacque prišiel na konci 80. rokov s tézou, že na týchto poliach zomrelo okolo 1 milióna nemeckých zajatcov. Opieral sa o teóriu, že americký generál Eisenhower nenávidel Nemcov a preto im chcel za každú cenu uškodiť, potrestať ich za ich činy, za koncentračné tábory a podobne.
Kde je pravda neviem. Nemusím dodávať, že táto kniha síce vzbudila veľké ohlasy, no oficiálne miesta ju tvrdo odsúdili ako fantasmagorinu.

Image

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/ae/Rheinwiesenlager.gif


  
Martas2411
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 13/10/2015, 18:51  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Tak to jsem vůbec netušil,že ve Francii to měli Němci tak tvrdé.Pěkná série private,170 000 útěků,to je zajímavé.


  
jarl
Obergefreiter


Věk: 45
Založen: 29. 11. 2011
Příspěvky: 1005
Bydliště: Jakubov u Moravských Budějovic
17715.18 Sigidolar

czechrepublic.gif
PříspěvekZaslal: 13/10/2015, 21:55  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Ano, Francouzi se s Němci opravdu nemazali. Čekal jsem nějakou šikanu, ale, že si vyžádají německé zajatce na otrocké práce a potom je nechají umírat hlady, mě dost překvapilo.

_________________
Quod licet Iovi, non licet bovi.

Kozoroh Pohlaví:Muž Tygr OfflineOsobní galerie uživatele jarlZobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávu
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 13/10/2015, 22:03  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Ono je tu istá paralela so situáciou v ZSSR. Sami Francúzi boli nútení žiť na prídely, ktoré boli nuzné a nedostatočné. Poľnohospodárstvo bolo v troskách a bolo potreba ho obnoviť. Viz. povojnová siutácia v Holandsku, kde po vojne hrozil hladomor nebyť Spojencov a ich pomoci.
Čiže logicky ani nemeckým zajatcom sa nedostávalo toľko, aby mohli vykonávať tvrdú drinu bez nejakého hladovania a chorôb.


  
Střelec
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 15/10/2015, 05:46  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Ten kanadskej historik má poněkud problém v číslech - pokud by z milionu zajatců zemřel milion, neměl by se kdo vracet. Při odhadu počtu na dva miliony je to polovina, ale to by se jen těžko dalo ututlat. V takovým množství by to nebylo kde zahrabávat, aby se to neprofláklo a jejich kosti by lezly ze země ještě dneska, pokud by mrtvoly nezpracovali průmyslově podle německýho vzoru...


  
jarl
Obergefreiter


Věk: 45
Založen: 29. 11. 2011
Příspěvky: 1005
Bydliště: Jakubov u Moravských Budějovic
17715.18 Sigidolar

czechrepublic.gif
PříspěvekZaslal: 29/10/2015, 14:01  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Mám jednu zajímavost. Francouzi na jaře 1940 zajali asi 400 sestřelených německých pilotů. Britové po svých spojencích žádali jejich předání, aby je odvezli do zajateckých táborů v Kanadě, ale to Francouzi odmítli. Po kapitulaci Francie byli samozřejmě propuštěni a Britům zatápěli v bitvě o Anglii.

_________________
Quod licet Iovi, non licet bovi.

Kozoroh Pohlaví:Muž Tygr OfflineOsobní galerie uživatele jarlZobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávu
Zobrazit příspěvky z předchozích:      
Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma

Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete hlasovat v tomto fóru
Nemůžeš připojovat soubory k příspěvkům
Nemůžeš stahovat ani prohlížet přiložené soubory


Časy uváděny v GMT + 1 hodina

Board Security

75390 blokovaných útoků
Powered by phpBB2 Plus, phpBB Styles and Kostenloses Forum based on phpBB © 2001/6 phpBB Group :: FI Theme :: Mody a Credit

[ Time: 0.1757s ][ Queries: 19 (0.0296s) ][ Debug on ]