Obsah fóra Portál Vojna.net Portal
 FAQ  •  Hledat  •  Možnosti  •  Uživatelské skupiny  •  Registrace  •  Profil  •  Soukromé zprávy  •  Přihlášení
Kalendář 
Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma

Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma
Autor Zpráva
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 27/12/2009, 23:53  Předmět:  Slovenská republika 1939-1945 4.časť Odpovědět s citátemDolůNahoru

V poslednom diele sa zameriame na vývin Slovenska po vojne, jeho znovuzačlenení do ČSR a niečo o vnútornej politike.


Slovensko po vojne


Ešte keď sa na Slovensku, v marci 1945, bojovalo, tak sa v Moskve stretli československí papaláši, menovite E. Beneš, zástupcovia exilových politic. strán a SNR. Pri týchto rokovaniach mali hlavné slovo komunisti. Uplat?ovali agresívny tón a otvorenie dávali najavo svoju podporu od ZSSR. Zabezepčili si tretinu mandátov v parlamente, klúčové rezorty. Aj SNR mala svoj plán, chceli rovnocenné postavenie Slovenska v rámci ČSR. To však nechceli českí papaláši ktorí tento návrh slušne povedané odsunuli na potom.
Tento program, na ktorom sa dohodli, bol oficiálne prijatí v Košiciach ako Košický vládny program. (5.apríla 1945) Okrem iného ten program obsahoval aj to, že Nemci a Maďari budú vysťahovaní, pravicové strany a strany ktoré sa zlúčili s HSLS budú zrušené, budú zrušené aj spolky a organizácie, ktoré predstavovali oporo vládnuceho režimu.
Tak isto vznikli aj mimoriadne retribučné súdy, ktoré mali súdiť a vysporiadať sa s každým, kto počas rokov 1939-1945 robil neplechu. (Tieto súdy spôsobili, že sa začala éra bonzáctva a udavačstva. Častokrát sa teda stalo, že vedľa vinných si sadli na lavicu obžalovaných aj nevinný, už len preto že niekto mu niečo závidel, alebo mu chcel zavariť. Takéto súdy videli len vinných, nevinný neexistovali. Na vinných tieto súdy hladali len vinu. Takéto súdy na Slovensku odsúdili asi 8 000 ludí, z ktorých 55 dostalo trest smrti a v 29 prípadoch boli aj vykonané. Ostatní odsúdený pracovali v táboroch ešte z čias Slovenského štátu.) Vláda chcela spraviť aj pozemkovú reformu a poštátnenie klúčových odvetví priemyslu. Program však nechal otvorenú otázku slovenskej štátnosti a SNR bola dočasne uznaná za nositeľku zákonodarnej a výkonnej moc na Slovensku. ČSR však neobnovilo svoje hranice z pred Mníchova – Podkarpatskú Rus si zobrali Sovieti. Spiš a Severná Orava so slovenskou menšinou sa stala súčasťou Poľska. Nemecké a maďarské oblasti pripadli opäť k ČSR. Slováci získali od Nemcov aj územie okolo Bratislavy – obce Rusovce, Jarovce a Čunovo.
V zahraničnej politike sa ČSR samozrejme orientovalo najmä na ZSSR. Naoko sme spolupracovali aj so západom, ale to bol klam. Vzťahy so západom opadali zatiaľ čo s Východom sme úzko spolupracovali. Napríklad na zásah Stalina sme museli odmietnuť v roku 1947 Maršalov plán. Komunisti naopak vyzdvihovali túto spoluprácu s východom. Zdôvod?ovali to tým že Sovieti nám najviac pomohli pri oslobodení krajiny a že sa naplnila idea starej myšlienky o slovanskej vzájomnosti.


Politický systém a režim


Systém v ČSR po vojne, sa dosť výrazne odlišoval od toho, ktorý sa riadil ústavou z roku 1920. Táto ústava nepoznala štátne orgány ako Národný front, národný výbor alebo SNR: Hoci sa Beneš snažil vyhlasovať a presadzovať, že povojnová ČSR je právnou kontinuitov s prvom ČSR, nebolo to tak. Preto aj Slovenská republika dostala prívlastok „takzvaný štát“ teda štát ktorý existoval len zdanlivo.
Politický systém 2. ČSR mal prívlastok „ľudovodemokratický“. Vyjadroval totiž ideu toho, že zdrojom moci v štáte a jej vykonávateľom je ľud.
Čo je to národný front? Slúžil ako zjednocujúci prvok vlád. Pôsobil na celoštátnej a národnej úrovni. Išlo o takú umelú koalíciu politický strán, ktorá rozhodovala o všetkom dôležitom, čo sa týkalo politiky v štáte. Opozícia nebola povolená. Na miestnej úrovni preberali moc do rúk národné výbory. Inak, národný front slúžil aj na to, že schvacoval vznik nových pol. strán.
Pol roka, po oslobodení ČSR vládol prezident Beneš sám. Vydával dekréty, známe ako Benešove dekréty. Zasahovali do všetkých sfér života. Napr. radikálne zásahy proti Nemcom a Maďarom alebo dekréty na zoštátnenie priemyslu. Skutočnú moc v štáte však získaval komunistická strana, ktorá sa snažila o vládu jednej strany a nie o spoluvládu. V štáte vládla cenzúra a boli zrušené nepohodlné spolky a organizácie, začali sa preverovať verejný a štátny zamestnanci.
Na Slovensku vtedy hrali prim dve politic, strany – Demokratická (DS) a Komunistická (KSS). Ako som písal v minulom článku, tieto dve strany bojovali o moc už od dôb SNP.V DS bol na čele Ján Ursíny a v čele KSS stál Karol Šmidke. Obidve strany mali rozličné predstavy o vláde na Slovensku no navonok spolupracovali. KSS vystupovala ako samostaná, no v skutočnosti podliehala Prahe. KSČ kritizovala tú slovenskú, že podporuje slovenský separatizmus a preto bol do čela strany postavený spolahlivejší Viliam Široký. Vedenie KSS, ktoré bolo na čele strany už od dôb povstania, bolo teraz vytlačené novými, spoľahlivejšími kádrami.
Blížili sa parlamentné volby. KSS aj DS vedeli, že aby vyhrali tak potrebujú získať katolícky orientovaných voličov. Keďže HSLS bola zakázaná, tak sa nemali kde organizovať. V boji o týchto voličov vyhrala DS. Pre zaujímavosť, pred voľbami vznikli ešte dve strany, Strana slobody a sociálnodemokraticky orientovaná Strana práce, no tie nemali proti KSS a DS šancu. A ešte jedna zaujímavosť, Maďari, Nemci a občania stíhaní z politických dôvodov nemohli voliť.
26. mája 1945 sa v ČSR konali ostro očakávané parlamentné volby. Na Slovensku vyhrala DS ktorá získala 62% hlasov zatiaľ čo KSS získala „len“ 30% hlasov. V česku však vyhrali Komunisti. Dôvod, prečo Slováci volili DS spočíva zrejme v tom, že DS hlásala politiku slovenských tradícií, spojenie kresťanského, sociálneho a národného prvku.


Slovensko – strata suverenity


Papálaši v Londýne počítali s obnovou ČSR, no chceli ju mať takú ako pred vojnou, čiže centralistickú. Hoci sa v Košickom programe hovorilo o rovnoprávnosti Slovákov a Čechov, v praxi sa to nedalo použiť, lebo české politické strany boli proti. SNR bola stále považovaná za revolučný orgán, ktorého dni sú zrátané.
Tromi pražskými dohodami sa postupune začalo ukrajovať z pôvodných práv SNR. Tri pražské dohody sú vlastne 3 fázy, ktorými sa postupne odobrali kompetencie SNR a jej výkonnej zložky, Zboru povereníkov v prospech ústredných inštitúcií – vlády, prezidenta a parlamentu. (Prvá pražská dohoda – 2. júna 1945, druhá – 11. apríla 1946, tretia – 27. júna 1946). Tieto dohody postupne spôsobili, že Zbor povereníkov sa zodpovedal vláde, potom že Zbor povereníkov a SNR musel svoje rozhodnutia najprv konzultovať s príslušným ministerstvom. V druhej pražskej dohode sa oslabila moc SNR pri vymenovávaní štátnych, vysokých úradníkov, sudcov alebo profesorov.
Tretia pražská dohoda je len reakciou na to, že na Slovensku vyhrala volby DS. Komunisti chceli oslabiť jej postavenie a právomoci. Podľa tejto dohody začali robiť výkon štátnej moci na Slovensku priamo ministri ústrednej vlády. Povereník sa stal bezprostredne zodpovedný ministrovi. Nepochybne išlo o degradáciu slovenských orgánov, ktoré sa stali príveskami centrálnej moci. Alebo luďovo povedané boli v podstate na hovno.
Komunisti bojovali proti DS všetkými zbra?ami. Chceli ju nejako skompromitovať. Vhodná príležitosť na to bola – súd s J. Tisom. Komunisti tento súd viedli až po jeho rozsudok smrti. Mysleli si, že katolícky voliči prestanú po poprave podporovať DS. Tiso bol 18. apríla 1947 v Bratislave popravený, no rozkol v DS nenastal. Preto komunisti nasadili do boja Štátnu bezpečnosť. Tá sa snažila dokázať spojenie Slovenských emigrantov Karola Sidora a F. Ďurčanského s vedúcimi činiteľmi DS. Tí spoločne pripravovali plán na vznik nového slovenského štátu počas novej svetovej vojny medzi Západným blokom a tým Východným. Ale ani to nebolo dosť. V septembri 1947 otriasla celou ČS správa o odhalení protištátneho sprisahania. Do väzenia sa dostalo asi 700 osôb, medzi nimi aj generálni tajomníci DS Ján Kempný a Miloš Bugár. V ohrození sa ocitli aj predseda DS Ján Lettrich a podpredseda J. Ursíny. Komunisti porovnávali toto sprisahanie s akciami Henleinovcov v Česku v roku 1938 a žiadali úplný zákaz DS.
Otvorený útok proti DS v Zbore povereníkov sa uskutočnil 30. 10. 1947. Vtedy sa v Bratislave uskutočnil Zjazd závodných a zamestnaneckých rád. Akcia bola vopred ohlásená UV KSS.
Delegáti na tomto zjazde žiadali odstúpenie Zboru povereníkov. Demisiu síce podala menšina povereníkov na čele s G. Husákom (áno ten Gustáv Husák). DS teda ustúpila tomuto útoku, vzdala sa troch povereníctiev, v dvoch zmenila svojich povereníkov. Tento zjazd bol akýmsi tréningom (či generálnou skúškou alebo prípravou vyberte si čo lepšie znie pozn. autora.) na neskorší štátny prevrat vo februári 1948.


Nový základ hospodárstva


Tak ako v každej krajine zasiahnutej vojnou, aj v ČSR trpelo hospodárstvo škodami a rôznymi nedostatkami. Viacej zasiahnuté hospodárstvo malo Slovensko, lebo tadiaľto prechádzal front dlhšie ako v Česku. Ale aj tak, hospodárstvo ČSR nebolo zničené tak, ako v okolitých krajinách. Na pomoc hospodárstva slúžila UNRRA. Túto pomoc zorganizovala OSN a v podstate sa jednalo o hospodárske prebytky a rôzne iné nepotrebnosti zo skladov USA a Kanady. Slovensko malo dostať asi 30% pomoci UNRRA (z celkovej podpory celému ČSR) no v skutočnosti dostalo len 17 %.
Klúčovou zmenou v hospodárstve bol Benešov dekrét o poštátnení hospodárstva. V roku 1945 sa teda zoštátnilo (znárodnilo) asi 59,4% priemysli na Slovensku. Pôvodnými majiteľmi týchto závodov boli zväčša predstavitelia inej národnosti, preto sa používa termín znárodnenie. Znárodneniu sa nevyhli ani banky a poisťovne. Vláda chcela týmto znárodnením zabrániť tomu, aby v budúcnosti nezasiahli krajinu hospodárske krízy. Štátne podniky sa riadili relatívne demokratickými samosprávnymi zásadami a mohli zastávat svoje záujmy pred ministerstvami. Zákon o 2 ročnom pláne obnovy a rekonštrukcie vojnou zničeného hospodárstva prinieslo do našej ekonomiky od roku 1947 princíp plánovania. O cieľoch a smerovaní plánu rozhodovali politické strany. Priemyselná výroba v povojnovej ČSR zaznamenala vzostup. Do konca roku 1948 sa podarilo prekročiť predvojnový stav.
Na jej kvalitu vplývala aj konkurencia západných trhov. Priaznivý vývin ČS hospodárstva spôsobil, že Moskva tolerovala tzv. špecifické cesty k socializmu. Obrat nastal v roku 1947 kedy sa zhoršili vzťahy medzi ZSSR a západnými mocnosťami.
V hospodárstve povojnovej ČSR zohrala významnú úlohu agrárna úloha. Štát tým, že zhabal pôdu Nemcov, Maďarom a občanom označených ako kolaborantov, získal asi 3 milióny hektárov pôdy – t.j. jedna štvrtina ČSR. Z iniciatívy KSČ sa uskutočnila v júli 1947 revízia pozemkovej reformy – prednostné právo na právo samozrejme dostali účastníci odboja a drobní roľníci.
Dôležitou hospod. otázkou ČSR bolo zabezpečenie plynulosti výroby v českých pohraničných oblastiach, z ktorých odišli Nemci. Za prácou sem prišlo asi 200 000 Slovákov, ale prichádzali sem aj Česi a Slováci zo zahraničia. (pozn. autora – už vtedy bol v ČSR zavedený prídelový systém ako počas vojny. Tento systém spôsobil vznik čierneho trhu. Prídelový systém bol zrušený roku 1953.)


Zásah proti menšinám


Beneš a spol. už v Londýne rozhodli o tom, že Nemecká a Maďarská menšina sa podľa zásady kolektívnej viny bude označovať ako nepriateľský a nespoľahlivý pre obnovený štát. Ich trestom malo byť násilné vysťahovanie. Postupimská dohoda tento systém schválila a preto sa začalo konať. Tieto menšiny boli zbavené majetku a občianskych práv. Hlavne proti Nemcom sa postupovalo tvrdo a nekompromisne – boli verejne utláčaní, museli byť označení, dostávali za prácu zvláštne potravinové lístky, obmedzoval sa ich pohyb a boli umiest?ovaní do táborov, do Nemecka ich prevážali v dobytčákoch (nepripomína vám to niečo? ) alebo ich hnali na pochody smrti pri ktorých zomrelo mnoho Nemcov.
Na Slovensku bol postup voči menšinám miernejší, hoci tu platili rovnaké zákony ako v Česku. Na Slovensku moc Nemcov neostalo, lebo väčšina z nich utiekla pred postupujúcou Červenou armádou ešte v roku 1944. Zbytok, ktorý tu ostal bol umiestnený do táborov a potom odsunutý preč. S maďarmi to bolo iné. Asi 40 000 ich bolo odsunutých do českého pohraničia. V roku 1946 bola prijatá dohoda o výmene občanov medzi ČSR a Maďarskom. Maďari si mohli zo Slovenska vziať hnuteľný majetok. Zo Slovenska odišlo asi 90 000 maďarov a z Maďarska prišlo asi 72 000 Slovákov. Ale stále tu ostalo asi 360 000 Maďarov, ktorých odsun zamietli veľmoci. Preto boli začlenení do reslovakizačnej akcie. Výmena obyvateľov a reslovakizačná akcia však namiesto úžitku priniesla viacej zvýšeného napätia v národnostných vzťahoch.


Tak a je tu koniec mojej minisérie. Dúfam že som vám priblížim niečo o Slovensku, a ak nie tak nevadí.

Predchádzajúce diele:
Slovenská republika 1939-1945 1.časť
Slovenská republika 1939-1945 2.časť
Slovenská republika 1939-1945 3.časť


  
Zobrazit příspěvky z předchozích:      
Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma

Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete hlasovat v tomto fóru
Nemůžeš připojovat soubory k příspěvkům
Nemůžeš stahovat ani prohlížet přiložené soubory


Časy uváděny v GMT + 1 hodina

Board Security

75421 blokovaných útoků
Powered by phpBB2 Plus, phpBB Styles and Kostenloses Forum based on phpBB © 2001/6 phpBB Group :: FI Theme :: Mody a Credit

[ Time: 0.1536s ][ Queries: 19 (0.0143s) ][ Debug on ]