Obsah fóra Portál Vojna.net Portal
 FAQ  •  Hledat  •  Možnosti  •  Uživatelské skupiny  •  Registrace  •  Profil  •  Soukromé zprávy  •  Přihlášení
Kalendář 
Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma

Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma
Autor Zpráva
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 26/1/2011, 23:31  Předmět:  Vojnové zločiny Slovenskej armády Odpovědět s citátemDolůNahoru

2. svetová vojna so sebou priniesla mnoho noviniek, nových zbraní či nových bojových postupov. Čo však bolo rovnaké, s tými predchádzajúcimi vojnami bola brutalita s akou sa vojna viedla. Každá bojujúca strana (hoci propaganda a rôzny historici môžu hovoriť opak) sa dostupila nejakých zločinov či už na civilnom obyvateľstve, alebo na vojnových zajatcoch. To isté platí aj o armáde Slovenského štátu. Hoci počet vojakov, zapojených do týchto zverstiev nebol veľký, aj tak by sa o týchto zločinoch malo nahlas rozprávať.

Hoci mali slovenskí vojaci s civilným obyvateľstvom na obsadenom území veľmi dobré vzťahy, azda najlepšie spomedzi všetkých okupačných vojsk, našli si aj takí dôstojníci, ktorí sa chceli zrejme zapáčiť Nemcom. Možno honba za vyznamenaniami, možno osobný fetiš či sadizmus jednotlivcom. Príkladom môže byť veliteľ peš. pluku 102, pplk. pechoty Michal Lokšík. Ten niekoľkokrát vydal rozkazy na vypálenie dedín a povraždenie ich obyvateľstva. Tieto rozkazy však boli v rozpore s rozkazmi veliteľa Zaisťovacej divízie aj slovenského ministra Nár. Obrany.
Na popud pplk. Lokšíka spáchali zločiny proti civilistom dvaja nadporučíci – Ladislav Kleinert a Ján Záhorák. Postup pri takomto útoku na civilistov bol jednoduchý. Najprv sa okolo dediny rozmiestnili delá, ktoré zaútočili na dedinu a zapálili ju. Do dediny prišli vojaci, v ktorej väčšinou našli len starých ludí alebo deti. Následne ich zamkli do stodôl či stajní a ponechali ich svojmu osudu, pretože dedinu nikto nehasil.
Na konto Jána Záhoráka sa pripisujú ďalšie zločiny. Údajne podľa výpovede jedného civilistu, ktorý prežil jeho besnenie, mal prísť npr. Záhorák s jednotkou do dediny, v ktorej sa nachádzali nemeckí žandári. Tých sa opýtal, kto je partizán. Keď mu či už skutočných alebo domnelých partizánov žandári označili, Záhorák ich dal všetkých zastreliť.
Násilie sa však páchalo aj na slovenských vojakoch. 1. augusta 1942 vyšlo 11 vojakov pod vedením čatára Kubá?a do Maloduše, aby odtiaľ zobrali nemecké auto, ktoré bolo napadnuté.
Okolo 14:00, keď sa skupina vracala späť do Riečice, asi 12 km od ich cieľovej destinácie boli prepadnutý partizánmi. Po krátkej prestrelke 6 Slovákov partizáni odzbrojili, vyzliekli a popravili. Ich uniformy a aj automobil zapálili. Ďalších dvoch zabili na úteku a ich telá zohavili. 3 preživší takisto utrpeli ťažké zranenia. Len dodám že skupina 11 vojakov patrila do 11/102 pešieho pluku. Odveta na seba nenechala dlho čakať. Pplk. Lokšík rozkázal celej rote, ku ktorej patrili zavraždení vojaci, ktorej velil npr. Kleinert, aby podnikla trestnú výpravu. Všetci boli nahnevaní tým, čo sa predchádzajúci de? stalo ich kamarátom. Lietadlá pomáhali prečesávať celú oblasť. Keď videli, že v obci Maloduš sa „zhlukuje obyvateľstvo“ tak letci na obec zaútočili a zapálili niekoľko domov. Vojaci označili Riečicu a Malodušu za partizánske obce, hoci v obci Maloduš sa obyvateľstvo zoskupilo preto, lebo sa vracalo z kostola. Obec však bola zapálená omylom, piloti mali zaútočiť na inú dedinu.
Keď sa o útoku na obec dozvedel Kleinert, rozkázal vojsku smer Maloduš. Keď Kleinert prišiel do obce, požiadal milicionárov aby mu označili partizánov.
O požiari v obci Maloduš sa dozvedeli aj iné jednotky. Nemeckí žandári požiar oznámil npor. Štefanovi Belkovi, ktorý zorganizoval požiarnikov a ich ochranu a okolo 11. hodiny kolóna nabrala smer Maloduš.
Oddiel sem prišiel okolo 12. hodiny a keď videli v obci vojakov, mysleli si, že to sú sovietski parašutisty. Poručík Gaš, ktorý velil obrneným vozidlám, ktoré boli súčasťou oddielu rozkázal prepad dediny.
Tie po návrate oznámili, že v obci sú slovenskí vojaci.
V obci už horelo asi 20 domov, nikto ich nehasil hoci obec mala vlastný požiarny zbor. Všetci boli nastúpený pred strážnicou milície, okolo nich nastúpený slovenskí vojaci. Kleinert oznámil slovenskej kolóne, čo sa stalo.
Navyše, Kleinert dal pokyn na oddelenie 15 ludí, ktorí mali údajne pochádzať z partizánskych rodín. Medzi nimi bolo „viac žien s malými deťmi a deti od 10 do 15 rokov.“
Dôstojníci, kt. so svojou kolónou prišli do obce s týmto nesúhlasili, lebo Kleinert dal následne pokyn na ich popravu. Dvaja slovenskí a jeden nemeckí vojak vykonali aj napriek protestu popravu 15 civilistov. Dôstojníci, ktorí len pred chvílou prišli do obce radšej rýchlo odišli. Na obec, v ktorej sa vykonala táto poprava, mali len tie najlepšie spomienky pretože ludia z obec boli dobrsrdeční a pomáhali slovenským vojakom, dávali im jedlo a nechceli za to nič.
Hrdelný zločin npr. Kleinert dokonal tým, že starostovi obce prikázal, nech luďom v obci povie, že poprava bola výstraha pre každého, kto nebude loajálny Nemcom a aj pomsta za vraždu slovenských vojakov. Zárove? rozkázal zapáliť aj dom, v ktorom sa vykonala poprava a vôbec nedal rozkaz na hasenie už predošlých požiarov.
Celá trestná výprava sa tým skončila.
Následné obvinenia a svedectvá proti npr. Kleinertovi nemali žiadny účinok. Dokonca sa mali dostať k ministrovi národnej obrany, no nakoniec sa tam nedostali. Jednoducho, nastali personálne zmeny, veliteľom Zaisťovacej divízie sa stal známy horlivý fašista Rudolf Pilfousek, ktorý mal pre Kleinertov postup pochopenie.
Napokon, spravodlivosť si pre Záhoráka i Kleinerta prišla, síce až po vojne ale prišla. Kleinert sa po návrate do civilu prihlásil na prácu do cukrovaru v Trebišove. V januári 1945 sa dokonca prihlásil do ČS. armádneho zboru a bol prijatý k náhradnému pluku v Humennom.
Našli si ho ale traja dôstojníci NKVD a 10. decembra 1947 dostal za svoje zločiny spáchané na Ukrajine trest smrti, ktorý bol aj vykonaný.
Npr. Záhorák sa v lete 1944 pripojil k SNP, v roku 1945 chcel utiecť na Západ. Bol chytený, odsúdený za vraždu 50 ludí, bitie a vypočúvanie, vypálenie domov v obciach Valavské, Medvednoje a Skorodnoje. Na jeho hlavu bola partizánmi vypísaná odmena 100 tisíc rublov za mŕtveho a 150 tisíc za živého. Ján Záhorák dostal 25 rokov, trestu smrti unikol len preto, že sa pripojil k SNP.
Terorizovanie obyvateľstva sa týkalo najmä Zaisťovacej divízie, ktorá bola viac v kontakte s civilistami než RD. Aj tá však mala svojho zločinca. Bol ním stk. Jozef Sobko, ktorý od 13. augusta do 19. septembra spáchal niekoľko trestných činov ako krádeže, vražda a násilnosti v obci Gulkevič. Sobko prišiel do obce sám, znásilnil tu tri ženy, v domoch pod hrozbou zastrelenia kradol alkohol, cennosti i potraviny. Neskôr zabil granátom psa, ktorý ho napadol pričom zranil seba i jednu ženu. Napokon zabil aj pána psa, ktorý sa ho pýtal prečo mu zabil psa. Sobko ho udrel do tváre a na zemi kopol do hlavy, čím starca zabil
Za toto dostal stk, Sobko len 6 mesiacov väzenia, ktoré si však neodsedel lebo bol zaradený do protipartyzánskej jednotky.

A ako sa Slováci správali k vojnovým zajatcom?
Slováci museli dodržovať Ženevskú konvenciu. Tá sa vzťahovala na to, aby ju dodržovali Slováci na iných zajatcoch a zárove? aby ju dodržovali aj ostatné strany, ktoré ju podpísali a mali v jej duchu jednať so slovenskými zajatcami.
Slováci do konca roku 1941 zajali 3 000 Sovietov. Väčšina z nich skončila v nemeckých zajateckých táboroch. Slováci vytvorili zajatecký tábor v Chyrowe, kde bolo umiestnených 394 sovietov, s ktorými bolo jednané korektne. Slováci sa teda so zajatcami príliš do kontaktu nedostávali. Prvých zajatcov zajali Slováci pri rieke San, pri dobíjaní Molotovovej línie. Jedného sovieta, ktorý sa prezliekol do civilu, bol pri výsluchu usvedčený zo záškodníctva a na rozkaz plk. Pilfouska bol tento zajatec 1. júla 1941 popravený.
Ďalší prípad vraždy má na svedomí npor. Leopold Ďuran. Ten bol veliteľom 5. roty kanónov proti útočnej vozbe. Prípad sa odohral počas bitky o Lipovec. Keď sa skupina slovenských tankov zastavila pri spomínanej rote L. Ďurana, tankisti vystúpili a začali sa spolu rozprávať. Stáli na okraji poľa. Náhle sa z poľa ozvala streľba sovietov, ktorý tu boli skrytí v líščích dierach.
Za obeť im padli niekoľkí tankisti i delostrelci. Rozzúrení delostrelci objavili sovietov, všetkých ich vytiahli z dier a npr. Ďuran osobne všetkých 12 Sovietov popravil svojou ručnou zbra?ou. Ich telá potom rozkázal nahádzať do pola.
Po vojne s Ďuranom viedli príslušné orgány trestné konanie, no bol oslobodený, pretože od tejto bitky pri Lipovci bojoval so svojimi psychickými problémami, ktoré mu dosvedčili mnohí spolubojovníci. Otázne však je, či vraždu, ktorú spáchal možno chápať v afekte. Pretože jeho zbra? mala zásobník na 8 nábojov, no on zavraždil 12 sovietov, teda si ten jeden zásobník musel prebiť.
Podobný prípad sa odohral o niečo neskôr pri Granove. Vtedy na pokyn veliteľa oddielu mjr. Jozefa Vogla zastrelili v pásme bojových operácií 5 sovietskych zajatcov. Mjr. Vogl po streľbe popravčej čaty dal obetiam ranu z milosti, lebo dvaja prejavovali známky života. Pravdepodobne išlo o odvetu za prepad kolóny delostreleckého pluku 11 skupinou sovietskych vojakov zo zálohy, pri ktorom zahynulo 8 slovenských vojakov. Tu sa prvýkrát prejavil fakt, že slovenskí vojaci a dôstojníci neboli pripravení čeliť partizánskemu spôsobu boja. Jozef Vogl bol v júli 1955 zatknutý a 30. decembra 1955 sa s ním začalo súdne pojednávanie. Krajský súd v Bratislave ho 30. novembra 1956 odsúdil na 8 rokov väzenia a Najvyšší súd mu trest zvýšil 18. decembra 1957 na 12 rokov.
Aj istý Ján Stanek, ktorý bol na stáži v nemeckej 294. nemeckej divízie, učil Nemcom ako správne vypočúvať zajatcov. Ukazoval im spôsoby, ktoré sa naučil počas svojej služby v Cudzineckej légii. Stanek sa vyhol súdom vďaka tomu, že sa zúčastnil SNP na strane povstalcov.
Podobné zločiny má na svojom svedomí aj Rýchla divízia, ktoré spáchala počas letnej ofenzívy roku 1942. Pri Rostove zajala okolo 10 000 sovietskych vojakov.
Od augusta začali mať Slováci problémy s rôznymi sovietskymi diverzantmi či partizánmi. Na to reagoval gen. Jozef Turanec sériou rozkazov, ktoré sa týkali toho, že ak naši vojaci narazia na niekoho, kto má u seba zbra?, tak toho okamžite zastrelia. Pre výstrahu majú niekoľkých zastrelených partizánov povesiť na frekventované cesty s nápisom Som partizán.
Ďalší ťah sa týkal toho, že ak bude nejaká slovenská jednotka ubytovaná v nejakej osade, má si ako rukojemníkov vybrať 5 najvýznam. občanov obce. Každá jednotka si mala na účel popravy partizánov zostaviť vlastnú popravčiu čatu o velkosti 11 mužov. Turanec zárove? hrozil poľným súdom každému Slovákovi, ktorý by nepopravil partizána alebo by loboval v prospech partizána. Neskôr však svoje rozkazy upravil, lebo jednak najprv chcel z partizána získať informácie a nechcel si proti sebe poštvať civilné obyvateľstvo. Preto nariadil popravy len vo výnimočných prípadoch. Aj tak však Slováci 28. augusta 1942 popravili 8 zajatých partizánov a 4. septembra 1942 obesili ďalších 2 partizánov. Po vojne bol za tieto činy gen. Turanec súdený a napokon aj odsúdený. Najprv dostal trest smrti, následne mu bol rozsudok zmenený na 30 rokov žalára. Napokon gen. Turanec zomrel v roku 1957 vo väzení v Leopoldove.

Na záver pridám môj názor.
Ako teda môžeme vidieť, ani Slováci neboli tí najslušnejší. Na druhú stranu však musíme brať ohľad na to, že armáda a vojna dáva priestor či moc komukoľvek a teda aj rôznym psychopatom či sadistom. Ale niektorí mohli konať z obyčajnej pomsty či v afekte.
Vojna je podnik, ktorý je riskantný. Je dobré, že sa zverstvá dávajú najavo, že sa nehovorí o armáde len v tom dobrom a to zlé sa zamlčí. My, ktorí sme vo vojne našťastie neboli to nepochopíme. Ide o psychické vypätie, hraničiace so zúfalstvom. Tie výbušnejšie povahy to nemusia zvládnuť a môže nastať skrat. Potom sa dejú veci, ktoré sa označujú ako vojnové zločiny. Tak nejako vidím konanie Slovákov pri vojnových zločinoch ja.


  
Martas2411
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 27/1/2011, 15:35  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

S tvým závěrem naprosto souhlasím private.A chtěl bych se zeptat ,píšeš tam o Jánu Staněkovi,je to ten slavný "železný "kapitán Staněk od Telgártu anebo to je shoda jmen?


  
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 27/1/2011, 15:57  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Dobrý postreh Marťas.
?no jedná sa o Jána "Železného kapitána" Staneka. Celkovo jeho príbeh je plný zaujímavostí. Počas štúdií na gymnáziu napadol svojho profesora a zo strachu z trestu utiekol do Cudzineckej légii. (ten sa asi veľmi bál) Slúžil v Maroku no neskôr dezertoval a vrátil sa do ČSR kde nastúpil ZVS. Potom študoval na Vysokej škole vojenskej a následne pôsobil ako veliteľ roty.
Bojoval v Malej vojne a zúčastnil sa kampane proti Poľsku. Potom bol poslaný ako pridelenec v nemeckej armáde, potom pôsobil v slovenskej RD. Neskôr v spomienkach údajne klamal o tom, že pripravoval a pomáhal prechádzať Slovákom k partizánom.
V roku 1943 bol prevelený späť na Slovensko a ako spravodajský dôstojník spolupracoval s odbojármi.
Stanek sa potom blisol pri Telgárte, hoci význam tejto bitky bol trošku zveličený aby dodal povstalcom viac odvahy do boja.
Stanek si zárove? vymyslel že jeho jednotka mala zničiť kompletne 201. pluk SS, ktorý mal 436 mŕtvych a bol nútený sa dezorganizovane stiahnuť. Toto však nebola pravda, 201. pluk SS ani 86. divízia, do ktorej podľa jeho slov údajne patril totiž nikdy neexistovala a jednotky Waffen SS boli v skutočnosti príslušníci jednej z rôt útočnej skupiny 1. tankovej armády Wehrmachtu.
Neskôr padol do zajatia po útoku jednotiek Edelweiss. Bol prevážaný z Brezna do Ban. Bystrice a Bratislavy. Napokon skončil v Berlíne. Údajne pri výsluchu prezradil nejaké informácie o povstaní ale vraj prezradil aj nejaké mylné informácie. Nemci ho mali popraviť, bol umiestnený v tábore niekde v Tirolských alpách. Bol to tábor pre dôležitých väz?ov, nachádzal sa tu napr. aj generál Franz Halder. Toho prišli vyslobodiť nemeckí vojaci takže aj Stanek utiekol.
Po vojne sa dostal späť na Slovensko, bojoval proti banderovcom.V roku 1951 ho zatkli a chvílu väznili, no potom ho ako agenta ŠtB prepustili a žil až do svojej smrti v Benešove.


  
Martas2411
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 27/1/2011, 16:14  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Hm zajímavé.Nedávno jsem shlédnul všech 7 dílů Povstalecké historie,kde ho hrál Andrej Hryc.V tom filmu byl docela tvrdej.Já vím že to bylo za komunismu natočené ,ale v tom jednom dílu mě zarazilo že Staněk zaútočil na Telgárt nebo nějakou dědinu poblíž ,kterou obsadila nějaká německá jednotka pod vedením nějakého německého důstojníka(jméno už si nevzpomenu),se kterým se kamarádil je ště za Československé republiky ve vojenské akademii.Samozřejmě že ho Stanek po vysilující rvačce zastřelil.Zajímalo by mě jestli je tom aspo? kus pravdy ,nebo si to komunisti vymysleli.Ono to asi není jen tak zabít kámoše se kterým bydlel v akademii.


  
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 27/1/2011, 18:55  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

No, trošku som bádal na internete, hľadal som niečo o Walterovi Lammerovi, ale zrejme sa jedná o obyčajný výmysel Staneka. Keďže žiadny SS oddiel nestál proti povstalcom v Telgárte a Stanek vo svojich pamätiach písal že Lammer bol veliteľom práporu v 201. pluku SS, je jasné, že to nie je pravda. A scéna, kt. si ty, či ostatní diváci videli v danom filme je tiež iba fantasmagorina, lebo viacerí priamy účastníci bitky potvrdili, že Stanek sa do boja nedostal, vraj celú akciu riadil z bezpečnej vzdialenosti. Tolko k tejto udalosti.


  
Martas2411
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 27/1/2011, 19:11  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Jo to je on,škoda v tom seriálu to vypadalo zajímavě jak tam Hryc buší do kapitána SS. Wink Wink Wink Wink


  
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 27/1/2011, 19:18  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

No jo propaganda. Tiež som kedysi žasol nad americkými vojakmi, kt. neohrozene postupovali vpred francúzskou krajinou a svojimi siláckymi rečami spôsobovali, že celé zlé nemecké regimenty sa predbiehali v tom, kto odhodí viac pušiek na zem a ktorý veliteľ pošle do spojeneckého zajatia viac svojich mužov. (obrazne povedané). Je to rovnaké všade. Či sa to týka USA, ZSSR, Nemecka alebo Madagaskaru.


  
Střelec
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 28/1/2011, 08:38  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Ad Staněk:
http://www.valka.cz/clanek_12335.html
Byl to ale pěknej vejlupek!


  
Zobrazit příspěvky z předchozích:      
Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma

Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete hlasovat v tomto fóru
Nemůžeš připojovat soubory k příspěvkům
Nemůžeš stahovat ani prohlížet přiložené soubory


Časy uváděny v GMT + 1 hodina

Board Security

75390 blokovaných útoků
Powered by phpBB2 Plus, phpBB Styles and Kostenloses Forum based on phpBB © 2001/6 phpBB Group :: FI Theme :: Mody a Credit

[ Time: 0.5181s ][ Queries: 22 (0.1591s) ][ Debug on ]