Obsah fóra Portál Vojna.net Portal
 FAQ  •  Hledat  •  Možnosti  •  Uživatelské skupiny  •  Registrace  •  Profil  •  Soukromé zprávy  •  Přihlášení
Kalendář 
Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma

Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma
Autor Zpráva
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 28/6/2011, 23:50  Předmět:  Saburo Sakai a nálet na Guadalcanal Odpovědět s citátemDolůNahoru

Svojim článkom, respektíve spomienkami japonského pilota Sabura Sakaia by som chcel nadviazať na článok od Destroymana, konkrétne na tento - http://vojna.net/portal/viewtopic.php?t=480 kde sú opísané udalosti odohrávajúce sa vo vzduchu nad Guadalcanalom.
Saburo Sakai, vtedy hviezda japonských námorných letcov, sa jedného takéhoto náletu na Guadalcanal zúčastnil. Nanešťastie (pre neho) absolvoval iba jeden nálet, počas ktorého to ťažko schytal a poznačil ho na zvyšok života. Do vzduchu sa dostal až po operáciách a rekonvalescencii na jar 1943. Jeho životopisu sa budem venovať v samostatnom článku, pretože zažil toho naozaj dosť. Takže, konečne začínam.
V auguste 1942 sa Američania začali vyloďovať na ostrove Guadalcanal. Saburo v tedj dobe slúžil v Tainan Kokutai. Táto jednotka patrila k elite japonského letectva a v jej radách slúžili veteráni z Čínskych, Filipínskych, Indonézskych či Novo Guinejských operácií, kde nazbierali úctyhodné čísla zostrelených nepriateľov. Samotný Sakai mal v období presunu na nové letisko v Rabaule na svojom konte 58 nepriateľov.
3. augusta japonské velenie prikázalo tejto Kokutai aby sa presunula z doterajšieho letiska Lae na Novej Guinej do Rabaulu.
Pre Sakaia nastal osudný deň 8. august.
Na tento deň naplánovalo japonské velenie nálet na Guadalcanal. Nechajme však prehovoriť samotného Sakaia:
...študovali sme mapy pátrajúc po neznámom ostrove, ktorý sa tak náhle stal dôležitým a našim cieľom. Muži debatovali medzi sebou a pýtali sa jeden druhého „Kde je ten zasratý ostrov? Počul niekto o takomto mieste?“ (...) Overovali sme vzdialenosť z Rabaulu na Guadalcanal. To bolo 900 km tam a 900 km späť. Čiže 1800 km dokopy. To bola neslýchaná vzdialenosť.
Ako je vidno, ani samotní japonskí piloti neboli nadšení, no bol to rozkaz a o tých sa, špeciálne v Japonskej armáde, nepochybuje. Samotný veliteľ akcie Nakadžima upozorňoval na to, že sa piloti nemajú púšťať do žiadnych riskantných akcií. V praxi to znamenalo sprevádzať japonské bombardéry a iba ich ochraňovať. Nič špeciálne po stíhačoch nebolo treba, pretože stačila malá diera v nádrži či iná blbá závada a s lietadlom sa mohli velitelia v Rabaule rozlúčiť. Zároveň Nakadžima upozornil všetkých pilotov, že ak budú mať problémy môžu využiť letisko v Buke, ktoré bolo bližšie než Rabaul.
Hoci sa úloha, ktorú piloti dostali, mohla zdať nebezpečná či samovražedná vďaka vzdialenosti, ktorú museli uraziť, sám Sakai a piloti v jeho Kokutai boli optimisti. Patrili k elite, ktorá podobnú púť už raz podnikla a to minulý rok pri náletoch na Filipíny. Zároveň sám Sakai patril k rekordérom japonského letectva čo sa týka zníženia spotreby paliva svojho Zera. V 8:30 ráno už boli všetky japonské lietadlá, ktoré sa mali zúčastniť náletu vo vzduchu.
Počasie bolo skvelé, viditeľnosť perfektná.
Hoci sa Sakai i jeho čísla Jonekawa a Hatori mali zúčastniť nebezpečnej akcie, tešili sa na ..amerických námorných pilotov, ktorí majú jasnú výhodu v tom, že nemusia prekonať takú vzdialenosť ako my. Prajem si teda, aby sme všetky svoje akcie uskutočňovali s čo najväčšou opatrnosťou!
Sakai a ostatný boli vo vzduchu asi 100 km južne od Rabaulu, keď si Saburo všimol ostrov na mape označený ako Green Island. Práve tento záchytný bod mu neskôr pri ceste späť zachránil život.
Keď sa piloti ocitli nad Bukou, zmenili smer na západné pobrežie Bougainville. Tu sa Saburovi stala groteskná príhoda, keď si neuvedomil v akej velkej výške letí, otvoril si limonádu a ...otvoril som flašu naraz a nie tak, že som mal najprv spraviť zárez do korku. To preto aby sa vyrovnal tlak. Náhle vytrískol gejzír sladkej a lepkavej limonády. Cukor sa mi nalepil na sklo a ochranné okuliare. Bol som rozčarovaný vlastnou hlúposťou.
Keď Saburo konečne dokončil očistu kokpitu a znovu videl, lietadlá už boli nad Vella Lavella, asi v polovičke na ceste nad Guadalcanal.
Keď sa letka dostala asi na vzdialenosť 80 km od Guadalcanalu, ostrov už bol viditeľný. Saburo sa pozeral pred seba a videl ...stovky bledých čiar, stopy nepriateľských plavidiel, ktoré križujú vody sem a tam. Všade kam som sa pozrel boli lode, videl som prinajmenšom 70 plavidiel, snažiacich sa dostať k brehu a asi 12 torpédoborcov okolo plavidiel. Taký bol môj pohľad na americkú obojživelnú operáciu.
Keď sa japonské bombardéry začali vrhať na lode, náhle Sakai zbadal americké Wildcaty, pre neho nové lietadlá pretože doteraz sa s nimi ešte nestretol. Tie však ignorovali Zerá a vrhli sa na bombardéry. Mnohé však pálili mimo efektívny dosah, ako sa hovorí nazdař Búh. Zrejme sa snažili zastrašiť posádky bombardérov čo sa im aj podarilo. Pri ostrove Savo bombardéry vyhádzali svoj náklad bômb a mazali preč. Je jasné, že netrafili nič.
Sám Sakai sa ešte pred vzletom z Rabaulu divil, prečo si japonské bombardéry pod seba nezavesili torpéda, ktoré sa pred tým tak osvedčili. Sám bol svedkom toho, keď americké B-17 zhadzovali tiež bomby na pohyblivé ciele – lode a ako boli fantasticky nepresné. A to niesli viacej bômb ako japonské Betty.
(pozn. autora – hneď na druhý deň japonské bombardéry boli naložené torpédami a uskutočnili nálet na americké lode.Vzduch sa však hemžil spojeneckými stíhačkami, ktoré agresívne útočili a preto neumožnili japonským lietadlám presnejšie bombardovanie a väčšina ich torpéd vybuchla vo vode.)
Späť k akcii.
Bombardéry sa otočili a smerovali do Rabaulu. Stíhačky im robili sprievod nad ostrov Russell, mimo dosahu spojeneckých stíhačiek. Japonské stíhačky sa následne vrátili nad Guadalcanal. Bolo asi 13:30.
18 japonských lietadiel typu Zero čakalo nad Lungou na svoju korisť. Tá sa hneď objavila. Wildcaty leteli so slnkom v chrbáte na japoncov. Sakai si ako prvý všimol túto skupinu a spravil manéver. Nezostrelil však nikoho.
Následne bol svedkom toho ako jeden Wildcaty letel za tromi Zerami naraz. Wildcaty boli veľmi obratné a Sakai bol svedokom takých manévrov, ktoré ešte nevidel.
Sakai si všimol vhodný cieľ. Nalepil sa na neho a skúšal svoje oblúbené finty no, Wildcat vždy prudko uhol, keď sa už chystal k strelbe. Bolo jasné, že proti nemu nestojí žiadny zelenáč.
Dlhé minúty krútili okolo seba a nikto nezískal výhodu. Napokon sa Američan dopustil dvoch chýb za sebou čo skúsený Sakai a využil a napumpoval do Wildcatu podľa jeho slov 200 nábojov, no Wildcat stále pokračoval v lete. Sakai neveril vlastným očiam. Pred chvílou rozstrielal kabínu lietadla, no to bolo stále celé. Saburo dobehol Američana a leteli vedľa seba „krídlo na krídlo.“ Niekoľko sekúnd leteli vedľa seba a dokonca na seba aj mávali.
Sakai si všimol aj to, že kabína lietadla bola rozcupovaná, pilot krvácal, krídla boli rozstrielané, poťah smeroviek a lietadla bol preč. Hoci sa Sakaia zmocnili rôzne úvahy a pohľad na konkrétneho človeka v lietadle ho zneistil, ozvali sa jeho lovecké chúťky. Zpomalil, vyzval Američana k boju, ten prijal a následne sa v plameňoch, po ďalšej dávke z japonského guľometu, porúčal dolu. Pilot vyskočil, roztvoril padák no nehybne na ňom visel.
(pozn. autora – pilot, ktorý stál proti Sakaiovi bol James J. Southerland, ktorý v boji so Saburom utrpel 11 zranení a bez zbrani spadol do nepriateľských línií. Tu sa prebral a potácajúc sa džunglou dorazil k pobrežiu, kde narazil na domorodcov. Tí mu pomohli sa vyliečiť a James J. Southerland opustil Guadalcanal bezpečne 20. augusta.)
Sakai dosiahol ešte jeden zostrel, keď zostrelil SBD Dauntless. Jeho pilot sa zrejme predcenil, pretože tento lahko ozbrojený a pomalší bombardér napadol naraz 4 Zerá. Sakai ho dobehol, pár manévrov a 60. víťazstvo bolo na svete. Dodám, že pilot lietadla nadporučík Dudley Adams vyskočil na padáku a zostrel prežil, no jeho zadný strelec Harry Elliot také šťastie nemal. Toho zastrelil Sakai.
Hneď po tomto zostrele sa vrhol Sakai na ďalšie lietadlá. Nad Tulagi si všimol skupinu niekoľkých nepriateľov. Myslel si, že to sú Wildcaty a práve vtedy keď sa Sakai na nich vrhol, menili svoju formáciu – zužovali ju.
Sakai si už trel ruky, že to bude opäť ľahká záležitosť, no tentoraz sa tragicky zmýlil. Lietadlá, o ktorých si myslel, že to sú Wildcaty a nevedia o Saburovi, boli nové americké Avengere a vedeli o Sakaiovi veľmi dobre, preto menili formáciu. Mali totižto vo výzbroji vrchnú a spodnú strelecké vežu a ďalší guľomet. Saburo bol v pasci a preto ako správny samuraj sa na ne vrhol s tým, že nemá na výber, že uhnúť nemôže.
Nechajme ho teda prehovoriť:
“Nemal som šancu vyhnúť sa ich palbe. Preto som sa rozhodol, že jediná možnosť je zachovať smer a páliť po nich všetkým čo mám k dispozícii. Mačkám spúšte palubných zbraní. V ten okamžik spravia to isté aj všetky guľomety Avengerov. Zvuk a štekot guľometov okamžite prehlúšia všetko naokolo. Lietadlá boli asi 20 m predo mnou. Z dvoch bombardérov vyšľahli plamene. To bolo všetko čo som videl. Prudký výbuch drvil moje telo. V ušiach pociťujem, ako keby ma do nich bodal niekto dýkou. Svet strácam v červenom mraku a prestávam vidieť.“
(pozn. autora – Saburo po vojne zistil, že americká strana v ten deň nehlásila stratu žiadneho Avengera, hoci traja japonský piloti dosvedčili, že videli dva americké Avengery ako padajú smerom dole s chvostom ohňa a dymu. Aj preto boli tieto dva či už údajné alebo skutočné zostrely pripísané Saburovi Sakaiovi ako 61. a 62. zostrel.)
Saburo upadol do bezvedomia, z ktorého sa následne prebral. Zistil, že kabína je rozstrielaná, v ústach a na hlave cítil krv, zle videl a nemohol ovládať svoju ľavú časť tela. Strácal nádej na to, že sa znovu vráti do Rabaulu.
Nič nepočul, najprv ani nevidel, no po chvílke sa mu zrak, hoci poškodený, vrátil. Prepadal melanchólii a v duchu sa už lúčil so svojim životom i svojou rodinou.
Cítil, že nedosiahne ani len Buku a nie až Rabaul. Preto sa pohrával s myšlienkou, že nájde niekde nejakú loď a napáli to do nej, aby zároveň zo sebou zobral aj svojich nepriateľov.
Prepadal zlosti, že nepadne v boji, že celý svoj tvrdý a ťažký výcvik utopí tu, niekde v mori.
Tieto myšlienky však vypustil z hlavy, chcelo sa mu zrazu tak moc žiť.
Počas svojho inštinktívneho letu späť do Rabaulu Saburo niekoľkokrát stratil vedomie, dokonca stratil niekoľkokrát smer, no stáli pri ňom všetci svätý a pomáhali mu. Napokon po všetkých problémoch a stratách vedomia a smeru uvidel ostrov. Ten ostrov, Green Island. Vedel, že od Rabaulu je len nejakých 95 km.
Paliva však bolo zúfale málo.
“95 km! Normálne iba skok. No táto moja situácia nebola normálna. Moja situácia nemohla byť horšia. Paliva som mal tak na 40 minút letu, moje Zero malo šeredné zásahy. Ja sám som bol ťažko ranený, čiastočne paralyzovaný. Na pravé oko totálne slepý a to ľavé som mal čiastočne v poriadku. Bol som veľmi vyčerpaný a len s najväčším úsilím sa mi darilo udržať lietadlo v normálnom lete.“
Už sa konečne nachádzal vo vodách okolo Rabaulu, keď dostal myšlienku, že kvôli žiadnemu palivu v nádrží položí svoje lietadlo na vodnú plochu. Aj toto však zavrhol, pretože vďaka svojim zraneniam by to nemusel prežiť.
Napokon Saburo Sakai pristál na letisku Rabaul. Obdivuhodný výkon tohto pilota. Ťažko raneného ho jeho kolegovia vytiahli z lietadla a Saburo putoval do nemocnice.




Naposledy upravil private_joker dne 9/3/2012, 02:26, celkově upraveno 1 krát
  
Destroyman
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 29/6/2011, 07:10  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Koukám, že jsi zhltnul Sakaiovu knížku Zera nad Pacifikem, že? Idea
Je to parádní čtení - už jen proto, že válku nepřežilo moc pilotů, kteří by o roce 1942 mohli vyprávět...


  
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 29/6/2011, 10:33  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

áno za jeden deň som ju zhltol Very Happy preto chcem z toho ťažiť lebo naozaj...ako si povedal sú to cenné informácie...vypĺňa tie biele miesta


  
Destroyman
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 29/6/2011, 18:32  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Jojo, to je vidět, že tě Sakai zaujal - když ho máš i v avataru. Wink


  
Zobrazit příspěvky z předchozích:      
Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma

Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete hlasovat v tomto fóru
Nemůžeš připojovat soubory k příspěvkům
Nemůžeš stahovat ani prohlížet přiložené soubory


Časy uváděny v GMT + 1 hodina

Board Security

75390 blokovaných útoků
Powered by phpBB2 Plus, phpBB Styles and Kostenloses Forum based on phpBB © 2001/6 phpBB Group :: FI Theme :: Mody a Credit

[ Time: 0.1516s ][ Queries: 19 (0.0126s) ][ Debug on ]