Obsah fóra Portál Vojna.net Portal
 FAQ  •  Hledat  •  Možnosti  •  Uživatelské skupiny  •  Registrace  •  Profil  •  Soukromé zprávy  •  Přihlášení
Kalendář 
Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma

Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma
Autor Zpráva
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 14/11/2012, 22:12  Předmět:  Španielska občianska vojna 1. Odpovědět s citátemDolůNahoru

Tento môj seriál pôvodne ani nemal vzniknúť. Chcel som písať o Filipínach, no túto pacifickú epizódu zatiaľ dočasne odkladám.
Španielska občianska vojna z rokov 1936 – 1939 je fenomén, ktorý nie je príliš v našich končinách prepieraný a známy. V minulosti, za prvej ČSR sa tejto vojne venoval časopis Španielsko, ktorý vydávali novinári financovaní z peňazí na podporu Republikánov. Desiatky čs. dobrovoľníkov odišlo do radov tzv. Interbrigadistov a aktívne bojovala proti fašizmu. Potom sa v našich končinách zabudlo na občiansku vojnu, ktorá bola pre našich predkov už nepodstatná. Neviem ako za komunizmu, ale v 90. rokoch a v novom miléniu je tento konflikt stále pomerne neznámou kapitolou ľudských dejín. Akoby zabudnutá vojna.
Vojna Republikánov proti Nacionalistom (fašistom atď) trvala na Pyrenejskom poloostrove takmer tri roky a vyžiadala si pol milióna životov. Ďalšie státisíce zranených.
Tejto vojne sa hovorí, že to bola predohra väčšieho európskeho konfliktu a to 2. svetovej vojny. Európske armády si tu vyskúšali svoje zbrane, porovnávali a testovali priamo v boji. Nemecká armáda, talianska armáda či sovietska posielala na Pyrenejský poloostrov svoje kontingenty aby tu bránili záujmy týchto vtedajších európskych mocností. Okrem týchto veľkých kontingentov sa do Španielska rozhodli vydať mnohí dobrodruhovia či antifašisti, naverbovaní po celej Európe či dokonca Severoamerického kontinentu.
Situácia v Španielsku sa začala hrotiť v období práve skončenej 1. svetovej vojny. Konštitučná monarchia sa nachádzala vo veľkom chaose, tak ako to bolo typické pre väčšinu krajín po 1. sv. vojne. Nezamestnanosť, chudoba, španielska chrípka, komunisti a stávky boli dennodenným strašiakom pre milióny obyčajných Španielov. Nestabilitu a nespokojnosť s režimom zvýšila vojenská porážka Španielov v Maroku.
Španielske koloniálne vojská utrpeli zdrcujúcu porážku od marockých berberov v bitke pri Annuale v roku 1921. Situácia zašla príliš ďaleko a španielsky zákonodarný zbor zvaný Cortes žiadal hlavy. Ako prvý na rade sa ocitol panovník Alfonso XIII. Jeho panovanie však padlo až v septembri 1923, kedy generál Primo de Rivera s klikou svojich verných sám seba vyhlásil za diktátora. Bol to patriot a nacionalista. Mal podporu medzi verejnosťou, ktorá dúfala, že silný diktátor dokáže vyviesť krajinu z chaosu a chudoby.
Samozrejme sa proti nemu objavila aj opozícia, no tak ako to v diktatúrach býva, mnohí z nich skončili v exile.
Španielsko ovládla armáda, armáda prevzala územnú správu a nahradila civilných správcov provincií. V prvých rokoch diktatúry vyriešil Primo de Rivera aj situáciu v Maroku. Spojil sa s Francúzmi a spolu s nimi porazili odbojných Maročanov. Tým bola táto nepokojná kolónia ukludnená a Primo sa mohol zamerať na samotné Španielsko. Jeho diktatúra začala budovať infraštruktúru, elektrárne na riekach Ebro a Duero. V Barcelone vyrástlo nové metro, ludia mali prácu. Zahraničný obchod vzrástol o 300%. Dedinčania mali prvý krát vo svojich domčekoch elektriku.
Ako to však býva, diktatúra sa síce môže pyšniť číslami a gigantickými stavebnými projektmi no skutočné problémy tým nezakryje.
Diktatúra Prima de Rivera bola typickou vojenskou diktatúrou so všetkými kladmi a zápormi. Opozícia bola v ilegalite, noviny boli cenzurované. Socialistické stávky potlačila silou armáda. Rástol rozdiel medzi bohatými a chudobnými, bohatí rýchlo bohatli a chudobní naopak rýchlo chudobli. Zakazovala sa kataláčina a dokonca katalánsky tradičný tanec sardana.
Vriaci kotol sa chystal vyvrieť.
Na prelome 20. a 30. rokoch upadalo Španielsko do ekonomickej krízy. Inflácia rástla, import bol vyšší než export. Primo de Rivera strácal postupne podporu ľudu a hlavne armády. Koncom januára 1930 preto rezignoval vo svojej funkcii a v marci toho istého roku zomrel v exile v Paríži.
V priebehu roka 1930 sa španielske strany zhodli na tom, že musia pripraviť krajinu na nadchádzajúce voľby do parlamentu „Cortes“. Ešte než prebehli voľby, politické strany sa dohodli na tom, že monarchia už nemá budúcnosť a Španielsko sa stane republikou. Kráľ, ktorý de iure o svoju pozíciu ,počas diktatúry Prima de Rivera, neprišiel bol zrazu zbavený funkcie. Legislatívne mal tento krok oporu v Pakte zo San Sebastianu, kde sa politické strany uzniesli na pretvorení Španielska na republiku.
28. júna 1931 teda prebehli voľby. Víťazstvo v nich si pripísala spojená socialisticko republikánska koalícia. 470 kresiel v Cortese si rozdelilo 21 politických strán. Aj z toho je vidieť, že po páde monarchie bol zrazu veľký boom o politické strany. Aby bol chaos úplný, v Cortese sa utvorilo niekoľko politických smerov a to konktétne Republikánska lavica, Nacionalistická lavica, Marxisti a Anarchisti, Stredopraví republikáni, Regionalisti a nacionalisti stredopravého smeru, Pravičiaci a Monarchisti smerujúci doprava.
Nová, 2. španielska republika prijala novú ústavu, v ktorej zakotvila rôzne osobné a politické slobody a práva. Stanovila aj novú hymnu alebo nové národné farby – červenú, žltú a fialovú.
V roku 1933 sa konali ďalšie všeobecné volby do Cortesu. A ako to povedať taktne. Socialisti a ľavica v týchto voľbách dokonale neuspela. Španielski voliči rozhodli o tom, že väčšinu získa pravica, najmä pravicová strana bojujúca za autonómiu regiónov. Prvé dve strany vo voľbách vytvorili pravicovú až radikálnu koalíciu.
1. októbra 1934 vypukli socialistické nepokoje baníkov v oblasti Astúrie. 2 týždne bojovali anarchisti a socialisti proti vládnym predstaviteľom, ktorých vraždili a ničili štátne symboly. Rebéliu potlačil až generál Franco. Za obeť padla veľká časť mesta Oviedo a asi 2000 ludí na oboch stranách. Okrem týchto nepokojov vypukli rebélie aj v Katalánsku, no aj tu pomohla štátna sila a armáda. Začali sa početné súdy a trestné stíhania proti rebelom.
Blížil sa 7. január 1936, kedy boli vypísané ďalšie všeobecné voľby.


  
Zobrazit příspěvky z předchozích:      
Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma

Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete hlasovat v tomto fóru
Nemůžeš připojovat soubory k příspěvkům
Nemůžeš stahovat ani prohlížet přiložené soubory


Časy uváděny v GMT + 1 hodina

Board Security

75390 blokovaných útoků
Powered by phpBB2 Plus, phpBB Styles and Kostenloses Forum based on phpBB © 2001/6 phpBB Group :: FI Theme :: Mody a Credit

[ Time: 0.1415s ][ Queries: 19 (0.0136s) ][ Debug on ]