Obsah fóra Portál Vojna.net Portal
 FAQ  •  Hledat  •  Možnosti  •  Uživatelské skupiny  •  Registrace  •  Profil  •  Soukromé zprávy  •  Přihlášení
Kalendář 
Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma

Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma
Autor Zpráva
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 18/11/2012, 01:08  Předmět:  Španielska občianska vojna 3. Odpovědět s citátemDolůNahoru

7. januára 1936 sa konali voľby do Cortesu. Aby ľavica predišla ďalšiemu volebnému neúspechu, vytvoril sa tzv. Populárny front. Ten pozostával zo Socialistov, Komunistov, Kataláncov a Republikánov. Ako protiváha vznikol pravicový Národný front zo strán Karlistov, Monarchistov a víťazov minulých volieb strany CEDA.
Vo februári boli vyhlásené výsledky. Vo voľbách vyhral ľavicový Populárny front s počtom 268 kresiel. Porazený Národný front mal na konte iba 156 kresiel.
Nasledujúce obdobie by sa dalo opísať slovným spojením vykypený hrniec. Medzi ľavicou a pravicou prebiehali násilnosti na uliciach, podobne ako v Nemecku v rokoch po 1. svetovej vojne. Vznikali radikálne hnutia a objavovali sa prvé politicky motivované vraždy a útoky.
V júly 1936 sa uskutočnila vražda istého policajného poručíka José Castilla. Na druhý deň zomrel istý José Calvo Sotelo. Na tom by nebolo nič zvláštne veď vraždy sa dejú pomerne často. Lenže.
Poručík Castillo bol členom polovojenskej antifašistickej organizácie UMRA a policajne jednotky zvanej Guardia de Asalto. Navyše nebol len tak obyčajným členom. Bol inštruktorom UMRA a mal prsty aj v organizovaní jednotiek socialistickej mládeže. Na čiernu listinu radikálom z pravicovej Falangy sa dostal kvôli tomu, že pred smrťou jeho jednotka tvrdo potlačila pouličné nepokoje pri pohrebe poručíka Anastasio de los Reyes, ktorý zase pre zmenu slúžil v policajnej Guardia Civil a tá bola viacej doprava než doľava.
A preto bol jedného večera 12. júla poručík Castillo zavraždený. Išiel po ulici pešo domov. V jednej uličke zastavilo auto a niekoľko rán ukončilo jeho život. Vo vražde mali prsty radikálni pravičiari z Falangy. Falanga bola zorganizovaná na ochranu záujmov pravice (podobne ako SA) a v Júly 36 mala 40 tisíc členov. Na čele bol José Antonio Primo de Rivera, syn zvrhnutého diktátora Miguel Primo de Rivera.
A ako sa hovorí, svoji svojich poznajú, vražedné komando UMRA na druhý deň ako odvetu zabilo hore spomenutého José Calvo Sotela (vytiahli ho z postele, nahnali do auta a tam zastrelili). To tiež nebol len tak niekto, v rokoch 1925 – 1930 bol dokonca ministrom financií Španielska. Bol to monarchista a prominentný vodca opozičnej pravice. Buď jeho alebo hlavu vodcu CEDA Gila Roblesa žiadali madridskí demonštranti. Medzi demonštrujúcimi vynikali najmä príslušníci Guardie de Asalto. Napokon sa obeťou stal Sotelo. Ten bol klasickým vojnovým štváčom, ktorý vyhlasoval, že za súčasný chaos môže bolševická a anarchistická vláda a že keď s tým nespraví poriadok ona tak ten poriadok nastolí armáda.
Ale nebol jediný nepriateľ súčasnej vlády.
Boli tu dlhé šiky najmä armádnych dôstojníkov a opozičných politikov, ktorí stratili svoje pozície a svoj vplyv.
Okrem vyššie spomenutých dvoch zrejme najznámejších politicky orientovaných vrážd v krátkosti spomeniem aj ďalšie atentáty.
Marec 1936, neúspešný útok na poslanca a ľavicového vodcu Luisa de Asua. Ten guľke utiekol no jeden dôstojník z jeho ochranky nie. Útočník bol falangista, ktorému súd uložil trest odňatia slobody 25 rokov. Sudca, ktorý tento trest uložil však bol v apríli toho roku zavraždený.
14. apríla 1936 sa uskutočnila vojenská prehliadka pri príležitosti 4. výročia založenia republiky. Počas prehliadky vybuchla na tribúne bomba. V nastalom zmätku sa vyššie spomenutý poručík de los Reyes pokúsil zavraždiť španielskeho prezidenta Azanu. De los Reyes však padol mŕtvy skôr než stihol zasiahnuť prezidenta. Na jeho pohrebe sa následne strhli nepokoje pri ktorých zahynulo 5 osôb. Ale o tom som už písal.
Ráno 13. júla 1936 sa Madrid menil na bojisko. Na uliciach sa zhromažďovali ľavičiari, ktorí žiadali od vlády zbrane na obranu vlasti. Všade okolo sa pre istotu promenádovala polícia, pretože nočná vražda Sotela si mohla vyžiadať ďalšiu odvetu.
Vláda však bola opatrná, kabinet nechcel dopustiť aby situácia zašla tak ďaleko aby vypukla vojna.
Tento názor však nezastávala druhá strana. Španielsky generál Emilio Mola bol rozhodnutý. Jeho armáda a falangisti začnú 17. júla ozbrojené povstanie. Národné povstanie. Vraj už s úderom netreba čakať, svet čaká na ich činy.
Povstalci mali všetko naplánové. V Maroku mali údernú cudzineckú légiu, jednotky práve ukončili letné cvičenie a boli umiestnené vo svojich posádkach alebo dopredu určených miestach. José Antonio Primo de Rivera (ktorého medzitým zatkli v marci 1936 za nedovolené ozbrojovanie) z väzenia uistil Molu, že jeho Falangy sú tiež pripravené zasiahnuť.
Tesne pred vypuknutím povstania sa stretol povstalecký štáb generála Molu. Ešte naposledy si zrekapitulovali plán:
...povstanie začne plukovník Yague, ktorý má najspoľahlivejších vojakov. Do večera prvého dňa musí mať celé Španielske Maroko pod kontrolou. Neskôr odovzdá velenie generálovi Francovi, ktorý medzitým dopredu prichystanou leteckou cestou príde z exilu z Kanárskych ostrovov. Na druhý deň ráno prejdú do akcie divízie v materskej krajine teda na území Španielska. V Madride je treba spraviť zmenu a generála Villegrasa nahradiť niekým energickejším napríklad Fanjulom. Z rovnakých príčin si Carrasco vymení úlohu s Godedom. Hneď v prvých hodinách je treba obsadiť čo najväčšie územie – a tam, kde sa prekvapujúci úder nepodarí v celom rozsahu, udržať aspoň najdôležitejšie body. Jadrom druhej fáze sa stane koncentrovaný útok na Madrid: Mola zo Severu, Goded zo SV a Franco z Juhu. Potom priletí z Portugalska predpokladaný šéf povstaleckej junty generál José Sanjurjo a prehlási, že prevzal všetku moc v krajine.
Povstalci mali pred začiatkom bojov k dispozícii 140 tisíc vojakov a 30 tisíc falangistov, príslušníkov Guardie Civil a aj fanatických katolíkov z oblasti Navarry. Ako môžeme vidieť podľa plánu, povstalci nepredpokladali, že ich plán bude trvať nejako dlho.
A čo robila posledné dni pred povstaním vláda v Madride?
Predseda vlády Quiroga uisťoval verejnosť, Cortes a zrejme aj seba, že k ničomu nedojde, že neexistujú dôkazy na znepokojovanie. Neviem či bol pán predseda slepý, hluchý alebo bral nejaké lieky keď si nevšímal dôkazy, ktoré existovali. A to boli:
Z provincíí dochádzali do Madridu poplašné správy o vzrastajúcom napätí, na ministerstve vnútra ležali na stoloch protokoly o poznatkoch o chystanom povstaní. Agenti tajnej služby hlásili rozbitie niekoľkých tajných skladov zbraní v oblasti Navarry. U istého madridského dopravcu sa našli kvantá uniforiem Guardie Civil, ktorý ich distribuoval na určené súkromné adresy. Agenti zároveň hlásili presuny vojsk po krajine, o ktorých oficiálne miesta nemali potuchy. Dokonca polícia mala konkrétne zoznamy generálov zapojených do povstania, ktoré získala z výsluchov a domácich razií.
Jediné načo sa vláda zmohla bolo 16. júla vydanie zatykača na generála Varelu a vyslanie dvoch vojnových lodí k brehom Španielskeho Maroka.
To však povstalecký plán už nemohlo zastaviť.
Ešte než ukončím tento článok, popíšem udalosť, ktorá spustila celé povstanie.
Ráno 17. Júla sa istý Alvaro Gonzáles, člen Falangy v ŠPA Maroku preriekol o chystanej udalosti. Plný nadšenia sa zdôveril svojmu priateľovi. Zhodou náhod bol tento priateľ činiteľ socialistickej strany. Ten plný hnevu a strachu oboznámil s tým, čo sa práve dozvedel svojich nadriadených. Tí to oznámili generálovi Romeralesovi, veliteľovi vládnych jednotiek v Maroku, ktorý zmobilizoval jednotky a políciu a obklúčil povstalecké vedenie v budove v meste Melilla. Povstalci sice obklúčení si zavolali telefonicky posily v podobe úderného oddielu cudzineckej légie. Tá vojakov a políciu vytlačila späť a dokonca niekoľkých vládnych vojakov aj zajali. Takýto incident sa nedal utajiť a mohol ohroziť celé povstanie.
Predseda vlády Quiroga sa o tom, že niečo sa v Maroku stalo samozrejme dozvedel, no ďalší sled udalostí len ukázal v akej bezradnosti sa vládnuci režim nachádza a v podstate už nemá ako zastaviť povstalcov.
Quiroga volal urýchlene generálovi Romeralesovi do Melilly a chcel si od neho vypočuť hlásenie. Ten mu ozrejmil situáciu a dostal povolenie zatknúť vedenie povstalcov. I Romerales rozumel, no akosi už nemal s kým tých povstalcov zatknúť. Keď sa chcel Quiroga druhý krát informovať ako vládny generál dopadol tak sa do Melilly už nedovolal. Romerales bol už totižto v tom čase zavraždený.
Preto volal predseda vlády svojmu poslednému vernému generálovi v Maroku, generálovi Gomézovi Moratovi. Ten však o ničom nevedel, nevedel, že v Melille sa strielalo a že v tejto provincii začalo povstanie. Morato dostal identický rozkaz ako Romerales a preto nasadol do lietadla a odletel do Melilly. Tu ho však krátko po pristátí povstalci jednoducho zatkli.
Povstanie sa nedalo zastaviť, už bolo v plnom prúde.


  
Zobrazit příspěvky z předchozích:      
Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma

Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete hlasovat v tomto fóru
Nemůžeš připojovat soubory k příspěvkům
Nemůžeš stahovat ani prohlížet přiložené soubory


Časy uváděny v GMT + 1 hodina

Board Security

75390 blokovaných útoků
Powered by phpBB2 Plus, phpBB Styles and Kostenloses Forum based on phpBB © 2001/6 phpBB Group :: FI Theme :: Mody a Credit

[ Time: 0.1844s ][ Queries: 19 (0.0503s) ][ Debug on ]