Obsah fóra Portál Vojna.net Portal
 FAQ  •  Hledat  •  Možnosti  •  Uživatelské skupiny  •  Registrace  •  Profil  •  Soukromé zprávy  •  Přihlášení
Kalendář 
Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma

Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma
Autor Zpráva
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 27/11/2012, 19:42  Předmět:  Španielska občianska vojna 6. Odpovědět s citátemDolůNahoru

Začiatok roka 1937 priniesol novú ofenzívu povstalcov na Madrid. Generál Franco po minulom neúspechu menoval za budúceho dobyvateľa hlavného mesta generála Luis Orgaz y Yoldi. Prvé dva dni januára 1937 sa niesli v duchu republikánskych bojov o Teurel. Neúspešných bojov.
3. januára začali povstalci s podporou delostrelcov a nemeckých lietadiel bombardovať Madrid. Následne 15 tisíc mužov vyrazilo do útoku. Proti nim stálo všehovšudy 8 republikánskych práporov a 3 polné batérie.
Povstalci vytvorili pri postupe klín o šírke 8 km. Miesta kam postupoval hlavný povstalecký nápor nebránili takmer žiadne zálohy. Navyše republikánske jednotky rozdelené klinom ustupovali do protichodných smerov. Bolo nutné sem rýchlo presunúť posily, Madridu hrozil pád. Republikáni boli nútený stiahnuť svoje jednotky, konkrétne 12. Medzinárodnú brigádu z guadalajarskej fronty späť k Madridu.
4. januára sa postup povstalcov zastavil. Generál Orgaz poprosil Franca o posily, aby bol možný ďalší postup. Jeho jednotky boli po dvoch dňoch bojov a postupu jednoducho vyčerpané.
6. januára Orgaz vyrazil znovu do útoku. Tentokrát však nebol postup taký hladký, proti povstalcom stáli odhodlaní obránci mesta a najmä interbrigadisti, ktorí sa sem posťahovali snáď zo všetkých kútov republikánskeho Španielska. Začala sa nová séria bojov, ktoré boli kruté a nesmierne unavovali jednu aj druhú bojujúcu stranu. Tak napríklad 6. Januára mal nemecký prápor Thalmann zo zostavy 11. Medzinárodnej brigády 400 mužov. 8. Januára už mal len 32 bojaschopných vojakov.
Rozhodujúce malo byť obsadenie cesty Escorial – La Coruňa. Orgaz sem poslal všetky svoje sily, ktoré mohol postrádať inde. Proti nemu nasadil republikánsky generál Enrique Líster 3 prápory. Prišli na miesto práve keď sa z bojiska sťahovali anarchisti. Bola noc z 8. na 9. Januára a pri Madride sa schyľovalo k rozhodujúcemu stretnutiu o toto mesto.
Boje trvali až do 10. januára, povstalci tu nedosiahli výraznejšie úspechy. Republikáni do bojov nasadili aj sovietske tanky a aj novú 14. Medzinárodnú brigádu. Na niektorých miestach dokonca prešli do protiútokov. Večer 10. Januára sa ustanovila línia od francúzskeho mostu k ceste v smere La Coruňa – Las Rozas – Villanueva del Pardillo. Táto línia sa bez výrazných zmien ustala až do konca vojny.
Ani druhý povstalecký útok teda nepriniesol pád hlavného mesta. Pôvodne rýchly a nečakaný útok sa zmenil na pomerne statický boj, ktorý priniesol asi 15 tisíc mŕtvych na oboch stranách. Obe strany si takzvane lízali rany a čakalo sa čo sa stane ďalej.
V povstaleckom štábe v Salamance vládlo sklamanie. Povstalci opäť neuspeli s dobitím hlavného mesta tentokrát zo severozápadu. Franco zúril. Jeho podpora medzi povstalcami začala klesať a aj nemeckí spojenci začali pochybovať o tom koho podporujú. Bolo treba znovu začať víťaziť, znovu dobiť nové územia a zasadiť republikánom drtivú porážku.
Na radu talianskeho štábu povstalci rozhodli o svojom postupe na Juh, konkrétny cieľ nasledujúcej ofenzívy mala byť Malaga. A ani sa nedivím prečo práve Malaga.
Republikáni mali v tomto úseku niečo vyše 15 tisíc obráncov. Ich výzbroj bola zúfalá a organizáci tiež. Na úrovni júla 1936.
Ale my tu máme januára 1937 a situáciu veľmi odlišnú od začiatku vojny. Premiér Largo Caballero sídliaci vo Valencii menoval veliteľom úseku Malaga plukovníka José Villalba Rubia. Ten samozrejme vedel aká je situácia jeho jednotiek. Preto žiadal vládu o uvolnenie všetkého
čo mohli postrádať. A vláda nemohla nič postrádať. Caballero nemohol pre Malagu nič uvolniť, ani jednu pušku a ani jedno peseto naviac. Budúcnosť je teda zrejmá. 8. Februára 1937 bol kruh okolo Malagy uzavretý. Republikánske milície ustupovali kde sa len dalo. A ja sa im ani nedivím, keď proti nim útočili povstalecké jednotky za podpory najnovších talianskych tankov, diel a aj talianskych vojakov.
Franco si svojim víťazstvom v Malage zvýšil sebavedomie a prestíž. Okrem tohto taktického a vojenského úspechu dostal aj neočakávaný dar v podobe svätej relikvie a tou bola ruka svätej Terézie Ávilskej.
Ortodoxný katolík ako Franco tento dar privítal s otvorenou náručou a obrovským úsmevom na tvári. A on ako dar nechal svojim vojakom volnú ruku pri rabovaní a drancovaní Malagy. Mesto malo pocítiť pomstu, pretože sa nepridalo na stranu Franca pri vypuknutí povstania.
Po hlavnej triede pochodovali Taliani a v robotníckych štvrtiach vraždili a znásilňovali Maročania a legionári bežných občanov a občanky Malagy.
Pád Malagy spôsobil na strane povstalcov radosť a akú takú náplasť za posledné neúspechy pri Madride, zatiaľ čo na druhej strane vyvolal vlnu nespokojnosti. Vo Valencii ale aj ďalších republikánskych mestách prebehli vlny manifestácii. Bežní občania žiadali vládu aby očistila armádu od všelijakých zbabelcov a živlov, žiadali aby sa priemyselná výroba sústredila iba na vojnu a čo bolo hlavné – žiadali jednotné velenie armády. Caballero musel jednať a preto niekoľko generálov stanulo pred vojenský súdom. Politické zmeny sa však neuskutočnili takmer žiadne. Cabellero bol stále premiérom republikánskeho Španielska. Navyše chcel vytvoriť novú Luďovú frontu očistenú o komunistov a republikánov. Počítal iba so svojimi socialistami a anarchistami.
V kalendári bol 14. Február 1937. Kým vo Valencii prebiehali rozsiahle manifestácie, južne od Madridu na rieke Jarama vyrazilo asi 40 povstaleckých práporov za podpory diel a tankov do útoku.
A práve túto ofenzívu doporučil Francovi nemecký generál Hugo Sperrle, veliteľ Légie Kondor.
Malaga síce padla nedávno ale z tohto úspechu sa nedalo žiť večne. Aby povstalci dosiahli konečného víťazstva bolo treba dobiť Madrid.
Útok mal byť tentokrát vedený zo severu a z juhu. Z juhu mali útočiť povstalci, teda cez rieku Jarama za podpory Legie Kondor. Zo severu mal útočiť taliansky expedičný zbor. Ako však aj minule, aj teraz sa republikáni vďaka svojim agentom dozvedeli o novom povstaleckom útoku. To však Franco znovu nevedel a urýchlene zavelil svojim jednotkám útok. Madrid bola lákavá korisť.
Rieka Jarama zažila prvý týždeň veľmi prudké boje. Povstalci postupovali vpred aj vďaka početnej presile, ktorou disponovali. Proti nim stáli hlavne jednotky starej známej 12. Medzinárodnej brigády, ktorá si prešla obomi povstaleckými ofenzívami v Madride. Teraz však ustupovala, pretože na nejakú obranu nemala sily. Republikáni boli zúfalí. Cestu Valencia – Madrid, na ktorú postupovali povstalecké jednotky bolo treba udržať za každú cenu. Opäť sa z celého Španielska sťahovali na pomoc Madridu jednotky. Boli sem presunuté snáď všetky delá, ktoré republikáni mali. Prišla sem 11. , 14. a 15. medzinárodná brigáda. 14. Februára noví interbrigadisti už stáli na obrannej línii. Bojov na Jarame sa zúčastnili aj Čechoslováci z guľometnej roty Jána Žizku z Trocnova a protilietadlovej batérie Klementa Gottwalda. Boje na Jarame trvali do konca februára 1937. Necelý mesiac bojov priniesol smrť asi 20 tisícom povstalcov. Republikáni stratili asi 15 tisíc vojakov. Čo bolo však dôležité, republikáni si v tejto bitke pripísali strategické víťazstvo. Postup na Madrid z južného smeru bol zastavený.
Marec roku 1937 sa niesol najmä v znamení dvoch udalostí, ktoré výrazne zasiahli do doterajšieho priebehu ozbrojeného konfliktu.
Prvou bola nová ofenzíva povstalcov, ktorá prebehla severozápadne od hlavného mesta a aktívne sa do nej zapojili aj talianske expedičné jednotky. Celkovo mohol taliansky generál Mario Roatta nasadiť 4 divízie (Božia vôla, Čierne šípy, Čierne plamene a Littorio). Zoskupenie malo 50 tisíc vojakov, 150 obrnencov, 250 diel a asi 100 lietadiel. Ofenzívu samozrejme podporila aj povstalecká divízia Soria zostavená z legionárov, karlistov či Maročanov, asi 20 tisíc vojakov pod vedením generála Moscarda, hrdinu od Alcárazu.
Proti tejto mase povstalcov stálo asi len 10 tisíc republikánov v 12. republikánskej divízii. A povstalci sprvu aj postupovali podľa plánov. Republikáni ustupovali. Útok smeroval od Siguenzy smerom na juh.
Na pomoc ohrozenému úseku vyslala vláda z Valencie interbrigadistov, konkrétne 11. a 12. brigádu, ktoré začali narúšať taliansky postup. Stále to však nestačilo a taliani išli stále dopredu. V Ríme ale aj Salamance si už pomaly gratulovali, že Madridu ostávajú posledné hodiny. Ako sa to hovorí? Najlepšia obrana je útok ? Toto isté si povedali aj v štábe republikánov a preto hoci to bolo v súčasnej dobe nemyslitelné, museli prejsť do ofenzívy.
Zostávajúce jednotky boli posilnené o ďalších interbrigadistov a republikáni smerovali dobiť cestu Madrid – Zaragoza.
11. marca teda nastala paradoxná situácia. Na jednej strane Taliani, ktorí mali za cieľ dobitie Torije a tým uvolniť cestu do Guadalajary. 46 tisíc talianov sa pohlo dopredu. V ten istý čas však stálo na druhej strane 10 tisíc republikánov pripravených dobiť Trijueque, ktorú potrebovali dobiť stoj čo stoj.
Výsledok? 14. marca museli prejsť Taliani do defenzívy. Kliešte okolo Madridu sa stali iba zbožným želaním. Hoci republikánov bolo asi 4 krát menej, ich zúrivý boj a nasadenie stačilo na talianske jednotky. 21. Marca sa republikánska ofenzíva skončila úspechom, keď taliani boli nútení utekať zo svojich pozícií. Na mieste zanechali množstvo techniky a asi 5 tisíc mŕtvych a zajatých.
Na ich miesto museli naklusať povstalci a začať sa zakopávať. Taliani boli zdecimovaní, utiekli hrobárovi z lopaty pretože im hrozilo obklúčenie.
Franco zúril, Roatta zúril. Aby si povstalci spravili chuť a reputáciu, začali nové akcie v provinciách Astúria a Baskicko (Bilbao, Santander). Tým, že by padli tieto republikánske oblasti do rúk povstalcov, by vláda vo Valencii stratila pozemné spojenie s Francúzskom a Biskajským zálivom.
22. marca teda vypukla nová ofenzíva. 50 tisíc mužov za podpory diel a lietadiel vyrazili dopredu – na Bilbao. Republikáni sa snažili v máji o protiútoky, no tie nedosiahli očakávaných úspechov. Postupne padlo Bilbao aj Santander. Iba v Baskicku sa postup povstalcov spomalil. Významný pokus republikánov o zmenu situácia na Severe bola ofenzíva pri Brunete. O Brunete sa bojovalo takmer celý júl roku 1937. Bojovali tu na strane republikánov aj naši československí interbrigadisti. Napriek prvotným úspechom však boli postupne povstalcami republikáni zahnaní preč. Brunete dobili povstalci späť koncom júla. Republikáni utrpeli ďalšiu prehru a situácii na Severe napokon vôbec nepomohli. Boje na Severe trvali až do októbra 1937 a ja len dodám, že povstalci si pripísali na svoje konto rozhodné víťazstvo. Republikáni za toto obdobie utrpeli stratu asi 33 tisíc mŕtvych a 100 tisíc ich padlo do zajatia. Povstalci spolu s Talianmi a Nemcami stratili asi 10 tisíc mŕtvych. 21. októbra stratili Republikáni posledné oficiálne kontakty s týmito severnými oblasťami. Navyše sa republikánom rozpadla tzv. Severná armáda (Pôvodne mala asi 200 tisíc bojovníkov).
Preskočím trošku do minulosti, do 26. Apríla 1937 do baskickej Guerniky. V meste sa nachádzalo asi 14 tisíc obyvateľov a to ráno tu prebiehal trh. Mesto nemali žiadny vojenský význam no napriek tomu sa nad Guernicou objavili nemecké lietadlá He 111. Bolo asi 16:40. Prebehol nálet, ktorý zabil 1645 civilistov a ďalších 889 zranil. Tento čin nemal v tej dobe obdoby. Vzbudil mnohé reakcie vo svete a aj samotnom Španielsku. Nemci kategoricky odmietli, že by mali s Guernicou niečo spoločné, Franco to zviedol na radikálnych baskov v službách Aguirra, prezidenta Baskicka.
Svet mal možnosť prvýkrát počuť o plošnom bombardovaní civilných cielov, ktoré boli neskôr v rokoch 2. svetovej vojny bežnou praktikou.
2. mája 1937 otriasla republikánskou Barcelonou revolúcia. O revolúcia sa tu snažili Anarchisti, ktorí chceli očistiť vládu od komunistov a socialistov. 3 dni sa bojovalo v uliciach Barcelony až kým neboli poslední anarchisti pobití či zahnaní preč. V tej dobe sa šuškalo, že za vypuknutie revolúcie mohli provokatéri samotného Franca no ani dnes nie je jasné, kto túto akciu vyvolal.
15. mája na vzniknutú situáciu reagoval premiér Largo Caballero tým, že abdikoval z funkcie. Na jeho miesto nastúpil dr. Juan Negrín.
Dostali sme sa postupne až na jeseň roku 1937. Baskicko a Astúria boli povstalecké, republikáni utrpeli obrovskú porážku.
Tak ako minule bolo obom stranám jasné, že sa opäť schyľuje k bitke o hlavné mesto Madrid. Franco zase raz zhromažďoval na severovýchode svoje jednotky. Republikánsky generál Vicente Rojo preto navrhol ďalšiu republikánsku ofenzívu. Tentokrát bol cieľom Teruel, tak ako v zime roku 1936.
Teruel sa nachádzal na polceste medzi Zaragozou a Valenciou. Minulú ofenzívu prebiehali republikánske útoky v štýle – na steč a čelne. Teraz sa už, skoro o rok neskôr, velenie poučilo a uprednostnilo obklučovací manéver z dvoch strán. 11. Decembra 1937 sa republikánske jednotky presúvali na svoje nástupné pozície.
Republikáni tu nasadili tri skupiny – Sever (11. a 25. divízia), Stred (40. a 68. Divízia) a Juhozápadná (34., 64., 70. divízia a dve brigády 41. Divízie). V noci zo 14. na 15. december republikáni zaútočili.
Republikáni postupovali podľa plánov. Povstalci ani nečakali na nejaký útok. 11. Divízia napadla v noci týl nepriatela a dobila Concud a smerovala ďalej na juh. V okolí mesta San Blas sa večer 16. decembra spojili jednotky Juhozápadnej a Severnej skupiny. Teruel bol obklúčený. Republikáni si pripísali dôležitý úspech, ktorý im jednak zvýšil pošramotené sebavedomie ale najmä ulahčil Madridu. Veliteľ posádky plukovník Rey d’Harcout zúfalo prosil Franca o pomoc. Ten bol teraz v neľahkej situácii. Nechá Teruel napospas osudu alebo pošle na pomoc jednotky zhromaždené pri Madride? Navyše s tým vystala otázka, ako je možné, že sa o takto veľkej akcii povstalecký štáb nedozvedel. Ako je možné, že republikáni majú stále dosť síl na takéto nečakané úspechy? Veď pred nedávno utrpeli strašnú porážku na Severe.
Jednak za to mohla silná morálka republikánov. V Madride a ostatných mestách sa neustále uskutočňovali verejné prejavy typu – Prečo a začo bojujeme. Na Severe nie. Madrid už bol dvakrát napadnutý a dvakrát sa ubránil. Ludí to zomklo. Sever toto nezažil. V Madride si na morálke a energii ludu zakladali všetky politické subjekty. Na Severu tomu tak nebolo.
Aj preto padol Sever, nestal sa podobne ako Madrid baštou republiky.
Presuňme sa opäť na aragonskú frontu do Teruelu. Bolo pred Vianocami roku 1937. Franco sa rozhodol, že na pomoc obklúčenej posádke pošle posily z okolia Madridu. Nemôže si dovoliť, aby stratil túto oblasť. Preto sem putovali dva čerstvé povstalecké zbory podporované lietadlami a delami a tankami. Ani táto snaha frankistov však nezachránila Teruel od pádu. 8. Januára roku 1938 musela povstalecká posádka Teruelu kapitulovať. Republikáni slávili veľké víťazstvo, ktoré napokon netrvalo dlho. Na chvílku dali odpočinúť Valencii a aragonskej fronte. Bitka o Teruel však neskončila. Povstalecké posily v sile asi 100 tisíc vojakov začali novú sériu bojov. Teruel nemal padnúť do rúk republikánov hoci aj tí sem pritiahli posily v podobe 11. a 15. medzinárodnej brigády.
Boje boli nesmierne tvrdé a trvali od konca roku 1937 až do 22. Februára 1938. V bojoch tu boli nasadení opáť Čechoslováci z protilietadlovej batérie Klementa Gottwalda. V predchádzajúcich bojoch bojovali v radoch 11. divízie opäť Česi a Slováci.
Druhá fáza bojov o Teruel prebiehala v krutej zime, všetko bolo zasnežené. Ako som povedal 22. Februára boli nútení ustúpiť republikáni z dobitých území preč do vnútrozemia. Pod ich porážku sa podpísala najmä materiálna a početná prevaha povstalcov. A straty? Odhady republikánskych strát hovoria o 60 až 85 tisícoch mŕtvych a zranených. Povstalci priznali stratu 57 tisíc mŕtvych a ranených.
Podobne ako rok 1936 aj druhý vojnový rok sa skončil bitkou o Teruel. Dôležitý bod na aragonskej fronte, z ktorého mohla byť ohrozená Valencia, sídlo republikánskej vlády, bol opať v rukách povstalcov, ktorý si na rok 1938 pripravili už definitívny útok, ktorý mal raz a navždy ukončiť existenciu Španielskej republiky.


Mapa Španielska na začiatku roku 1938:
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/4/43/Espagne_guerre_octo.png
(Teruel sa nachádza kúsok pod Zaragozou smerom na Valenciu)




Naposledy upravil private_joker dne 3/12/2012, 14:48, celkově upraveno 1 krát
  
Martas2411
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 27/11/2012, 22:23  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Panebože,to jsem ani netušil že tam byly takové velké ztráty. Jak na tom byli Češi a Slováci?


  
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 27/11/2012, 22:39  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Marťas na toto sa ti budem snažiť nájsť odpoveď v poslednom diely, ktorý by som chcel venovať Čechoslovákom a Československu na pozadí tejto vojny.


  
jarl
Obergefreiter


Věk: 45
Založen: 29. 11. 2011
Příspěvky: 1005
Bydliště: Jakubov u Moravských Budějovic
17715.18 Sigidolar

czechrepublic.gif
PříspěvekZaslal: 21/2/2016, 19:51  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Mezi zahraničními dobrovolníky bojujícími v r. 1937 ve Španělsku byl i americký pilot Frank Tinker, jenž za to pobíral velmi dobrý plat. Republikáni mu vypláceli měsíční gáži 1500 dolarů a za každý sestřel dostával prémii 1000 dolarů. Létal na sovětských stojích Polikarpov I-15 a I-16 a šetrní republikáni mu přiznali jenom osm sestřelů, i když těch jeho úspěchů bylo údajně mnohem víc.

Image
Frank Tinker v kokpitu I-16

_________________
Quod licet Iovi, non licet bovi.

Kozoroh Pohlaví:Muž Tygr OfflineOsobní galerie uživatele jarlZobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávu
Martas2411
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 21/2/2016, 21:04  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Paráda jarle,pěkná fotka američana v sovětském stroji.Kouknu do svého leteckého archivu.Kdysi dávno na rozhraní roku 89 -90 vyšel pěkný článek o tomto pilotovi.Zkusím to najít.Myslím že měl na kontě dokonce i jeden Bf 109 Legie Condor.Zajímavé je,že tento pilot nebyl žádný přesvědčený levičák a nebo jinak smýšlející člověk.Mohl klidně bojovat na druhé straně.Byl to prostě žoldák.


  
Destroyman
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 21/2/2016, 22:40  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Jak říká kolega Scrat: "Vše je otázka definice." Mr. Green
Co je to vlastně dobrý plat? Američtí letci v Číně, tzv. Létající Tygři, dostali slíbeno (praxe byla všelijaká) 1 000 dolarů + 500 za každý sestřel. Jeden z nich, Gregory Boyington si myslel, že jsou to velký peníze - ovšem než se na lodi do Číny potkal s jedním Holanďanem. Ten nastupoval do Nizozemské východní Indie k dopravní společnosti KLF a smlouvu měl na 3 000 USD měsíčně. Přičemž samozřejmě nehrozilo, že po něm někdo bude střílet! Boyington se jen drbal na hlavě... Mr. Green


  
jarl
Obergefreiter


Věk: 45
Založen: 29. 11. 2011
Příspěvky: 1005
Bydliště: Jakubov u Moravských Budějovic
17715.18 Sigidolar

czechrepublic.gif
PříspěvekZaslal: 22/2/2016, 00:26  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Martasi, po tom článku se určitě podívej. Podle Wikipedie byl Tinker prvním stíhačem, který sestřelil Bf 109.

_________________
Quod licet Iovi, non licet bovi.

Kozoroh Pohlaví:Muž Tygr OfflineOsobní galerie uživatele jarlZobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávu
Martas2411
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 25/2/2016, 20:34  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Tak časopis Letecví a kosmonautika ročník 1990 jsem našel a bude článek o Tinkerovi.Musím se tomuto vojákovi omluvit za toho žoldáka,jelikož za svou španělskou anabázi zaplatil tím nejcenějším.Vzal si později život.Zajímavé je,že si nárokoval celkem 3 Bf 109,ale přiznám mu byl jen jeden nebo dva.
Další zajímavostí je,že za republikány létalo zhruba asi 30 amerických pilotů,což jsem vůbec netušil.
Hledal jsem něco o tomto pilotovi na netu a světe div se ,v češtině o něm nic není.Našel jsem něco až v polštině,takže budu čerpat z polských a ruských zdrojů a hlavně z onoho časopisu.


  
jarl
Obergefreiter


Věk: 45
Založen: 29. 11. 2011
Příspěvky: 1005
Bydliště: Jakubov u Moravských Budějovic
17715.18 Sigidolar

czechrepublic.gif
PříspěvekZaslal: 25/2/2016, 23:25  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Já jsem se o něm dočetl v knize Rytíři nebes od Dana Hamptona v kapitole nazvané Vzestup žoldnéřů.

_________________
Quod licet Iovi, non licet bovi.

Kozoroh Pohlaví:Muž Tygr OfflineOsobní galerie uživatele jarlZobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávu
Zobrazit příspěvky z předchozích:      
Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma

Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete hlasovat v tomto fóru
Nemůžeš připojovat soubory k příspěvkům
Nemůžeš stahovat ani prohlížet přiložené soubory


Časy uváděny v GMT + 1 hodina

Board Security

75366 blokovaných útoků
Powered by phpBB2 Plus, phpBB Styles and Kostenloses Forum based on phpBB © 2001/6 phpBB Group :: FI Theme :: Mody a Credit

[ Time: 1.2561s ][ Queries: 19 (1.0528s) ][ Debug on ]