Obsah fóra Portál Vojna.net Portal
 FAQ  •  Hledat  •  Možnosti  •  Uživatelské skupiny  •  Registrace  •  Profil  •  Soukromé zprávy  •  Přihlášení
Kalendář 
Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma

Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma
Autor Zpráva
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 24/3/2013, 18:49  Předmět:  Skáza divízie Acqui Odpovědět s citátemDolůNahoru

Dnes sa bližšie pozrieme na typický vojnový zločin, čiže poprava zajatých nepriateľov. Nebola to však len tak nejaká poprava pár vojakov, ale velkého počtu, údajne až 5 tisíc talianskych vojakov. Ich smrť spôsobili ich bývalí nemeckí kolegovia v zbrani.
Hlavnými aktérmi zločinu sa stali talianski vojaci z divízie Acqui a nemeckí vojaci z 1. Gebirgsjäger divízie.
Talianska divízia Acqui sa oficiálne nazývala 33. divízia horských pešiakov. Predtým než divízia plnila funkciu okupačnej jednotky v Grécku sa zúčastnila tragikomického ťaženia v Alpách proti Francúzom, kt. u nás na fóre už spracoval vo svojom článku Destroyman. Neskôr sa divízia zapojila do ťaženia proti Albánsku a napokon aj proti Grécku. Od roku 1941, teda po páde Grécka sa divízia rozdelila na viacero uskupení a bola rozdelená na ostrovy Korfu, Lefkada, Zakynthos a Kefalónia. Práve na poslednom menovanom ostrove v Iónskom mori slúžila najväčšia časť divízie a to konkrétne 11 a pol tisíca mužov a 525 dôstojníkov. Veliteľom divízie bol najprv generál Ernesto Chiminello, kt. od 18. júna 1943 nahradil generál Antonio Gandin. Gandin sem vraj bol poslaný z toho dôvodu, že mal silný vzťah k svojim nemeckým spojencom. Bol to veterán z ruského ťaženia, získal tu dokonca nemecký železný kríž. Gandin bol sem, v podstate na perifériu, presunutý vďaka svojim pronemeckým názorom. Jeho nadriadený gen. Ambrosio ho sem upratal vraj preto, aby neoznámil Nemcom alebo inak neprekazil pripravujúci puč proti Mussollinimu. Inu lampasácke politikárčenie.
Povedzme si niečo málo o bojisku, o ostrove Kefalónii. Je to najväčší ostrov z tzv. Iónskych ostrovov v Iónskom mori. Má rozlohu 781 km2, hlavné mesto je Argostoli. Ostrovu dominuje vrch Kardakata.
Situácia na ostrove bola pokojná, až do septembra 1943 sa tu nič významné nedialo. Akurát v lete 1943 v rámci všeobecného posilňovania svojich pozícií na Balkáne poslali Nemci na ostrov posádku čítajúcu 2 tisíc mužov z 966. pluku pevnostných granátnikov spolu s 9 tankami, kt. velil podplukovník Barge.
Keď Taliansko podpísalo prímerie so Spojencami, konkrétne 3. septembra 1943, verejnosť ešte o tomto kroku nevedela. Až 8. septembra vyšla skutočnosť najavo aj pre verejnosť. O tomto sa samozrejme dozvedela aj naša talianska posádka divízie Acqui. Gen. Gandin bol pochopiteľne rozrušený. Nevedel čo ďalej a preto skontaktoval svojho nadriadeného, gen. Carla Vecchiarelliho s tým, nech mu pošle inštrukcie čo má robiť. Vecchiarelli mu poslal v podstate kópiu rozkazu generála Ambrosia z vrchného veliteľstva. To podstatné v rozkaze bolo to, že pokial nezaútočia Nemci na Talianov tak tí nemajú na nich útočiť. A už vôbec sa nemajú púšťať do spojenectva s miestnymi partizánmi ELAS, kt. boli v malom počte prítomní na tomto ostrove. Popri tomto sa samozrejme ani nemali púšťať do akcií spolu so Spojencami, iba ak sa osobne dostavia do Kefalónie.
Gandin po získaní týchto inštrukcií začal jednania s nemeckým podplukovníkom Bargeom. Okrem toho Gandin dostal aj ďalšie rozkazy aby poslal všetky svoje dostupné lode do Brindisi, oblasť Apúlie v Taliansku, pretože takáto podmienka sa objavila v práve podpísanom prímerí so Spojencami. Gandin tak spravil a tým si v podstate (nevedomky) podpísal rozsudok smrti, pretože sa zbavil svojho jediného dostupného prostriedku na evakuáciu z ostrova.
9. septembra ráno o 9. hodine prebehli rokovania medzi Gandinom a Bargeom. Obe strany rokovali v priatelskom duchu no výsledok rokovaní nebol žiadny. Strany sa dohodli na vyčkaní ďalších rozkazov z veliteľstiev.
11. septembra dostal Gandin rozkaz, že nemeckí vojaci sú odteraz talianski nepriatelia. Barge na oplátku poslal Gandinovi 3 bodové ultimátum. Nemci ponúkli tri riešenia a to, buď budú Makaróni bojovať spolu s Nemcami po ich boku aj naďalej, buď sa vzdajú alebo budú proti Nemcom bojovať.
Gandin nevedel čo robiť. Preto zvolal radu vyšších dôstojníkov a 7 kaplanov zo svojej divízie. Rokovalo sa o nemeckom ultimáte. Výsledok? Všetci dôstojníci a 6 kaplanov bolo za pripojenie sa k Nemcom. Jeden z kaplanov navrhol sa hneď vzdať. Sám Gandin však bol stále na pochybách. Hoci on sám bol pronemecky ladený, pripojenie sa k ním odmietal s tým, že tu bol kráľov a Badogliov rozkaz nebojovať po boku Nemecka a on ako dôstojník a navyše generál ho nemohol porušiť. A tretia varianta vzdať sa sa mu nepáčila z toho dôvodu, že odovzdať len tak zbrane bez boja by bolo porušením ducha práve podpísaného prímeria so Spojencami. Nemci by tak získali množstvo zbraní, kt. neskôr mohli použiť. A tak tento guláš sa páni a dámy odohrával v hlave nášho nešťastného generála Gandina. Plný nerozhodnosti preto navrhol Bargemu znovu zasadnúť za gulatý stôl a rokovať.
Aby si nerozhneval Nemcov a aby sem neposlali z Grécka posily, stiahol svojich vojakov z jediného strategického bodu ostrova, vrchu Kardakata. O tomto všetkom informoval svoj nadriadený 22. horský zbor podplukovník Barge. 12. septembra boli teda Nemci pripravení na taliansku kapituláciu na ostrove. Gandin veril, že po kapitulácii budú repatriovaní a poslaní domov.
No v noci z 12. na 13. september sa nahlas ozývali hlasy mladých talianskych dôstojníkov, kt. Gandinovi dávali nahlas najavo, že chcú proti Nemcom bojovať. Plus k tomu sa z 18. pluku, kt. patril do divízie Acqui, umiestneného na Korfu, ozvali rádiom, že žiadna dohoda s Nemcami nebude, že ju odmietli. Navyše sa Gandin dozvedel, že repatriácia nebude a talianski vojaci sú posielaní do zajateckých táborov.
13. septembra to vypuklo. Ku Kefalóniu sa blížil konvoj 5 nemeckých lodí. Talianski delostrelci umiestnení v Argostoli zo svojej vlastnej iniciatívy začali na tieto lode strielať a dve potopili.
Napokon sa zúfalý Gandin rozhodol zhromaždiť svoje vojsko a dať im jednoduché tri otázky. A to, či sa vzdať, bojovať s Nemci po ich boku alebo sa im postaviť so zbraňou v ruke. Väčšina údajne hlasovala za ozbrojený boj.
Gandin odoslal svojmu protivníkovi ultimátum, že nasledujúce ráno majú Nemci odísť z Kefalónie. Odpoveď čakal o 9. hodine ráno druhého dňa.
Namiesto odpovede však dostal Gandin nálet nemeckých Štúk. Taliani sa kupodivu nezlakli a ešte v ten deň zajali okolo 400 Nemcov v boji. Nevídané číslo.
Nemci sa však vôbec nezlakli a na ostrov poslali posily v podobe bojovej skupiny Hirschfeld, ktorá pozostávala z práporov z 98. a 54. práporu z nemeckej elitnej 1. horskej divízie. Okrem toho bola bojová skupina posilnená aj o prápor zo 104. horskej divízie. Podla názvu bojovej skupiny je jasné, že veliteľom bol istý major Harald von Hirschfeld.
Nemci 17. septembra rozhadzovali nad Kefalóniou propagandistické letáky, v ktorých chceli presvedčiť Talianov, aby sa vzdali. V texte stálo, že ich lídri v Taliansku ich zradili, prečo bojujú proti Nemcom svojim kamarátom a že keď sa vzdajú tak majú otvorenú cestu domov ku svojim rodinám. Aké poetické.
Boje pokračovali až do 22. septembra kedy Gandin rozkázal kapitulovať. Taliani nemali už muníciu a utrpeli stratu približne 1300 mŕtvych. Nemci priznali stratu 300 mužov.
Generál Gandin ešte v priebehu bojov žiadal velenie o pomoc, vedel že sa nachádza v bezvýchodiskovej situácii. Proti nim stáli vycvičené a skúsené jednotky Nemcov, kým on mal pod sebou okupačné jednotky, ktoré videli vojnu zrejme iba z týždenníkov a z časopisov. Navyše sa mu stenčovali zásoby munície. Preto sa snažil kontaktovať Ministerstvo vojny v Brindisi no nedočkal sa žiadnej odpovede. Jeho druhý pokus bolo vyslanie emisárov Červeného kríža do Brindisi. No ich púť sa omeškala o tri dni. Navyše Brindisi nemalo ako pomôcť obklúčenej talianskej divízii. Hoci v neďalekej Lecce mal Badoglio 300 lietadiel, nemohol ich poslať. Ani lode na ich pomoc nemohol poslať a to z jednoduchého dôvodu – Spojenci sa obávali, že by sa tieto sily mohli dostať do rúk Nemcov.
A konečne sa dostávame k samotnému masakru. Ten začal už 21. septembra, teda deň pred Gandinovou kapituláciou. Popravy sa uskutočnili na základe rozkazu samotného Hitlera, kt. prikázal aby všetci talianski dôstojníci, kt. zradia svojich nemeckých spojencov boli popravení. Pre Kefalóniu však platila od 18. septembra zvláštna smernica nemeckého vrchného veliteľstva o tom, že na základe správania talianskych vojakov a kvôli ich zrade nemajú byť vzatí do zajatia žiadny vojaci.
Preto sa od 21. septembra začalo s popravami. Zajatci boli popravovaní najprv na mieste kde sa vzdali a to guľometmi, v skupinkách od 4 po 10 vojakov. Neskôr boli zozbieraní zajatci braní do San Teodora kde boli popravovaní ďalej.
24. septembra prebehol súd s gen. Gandinom a 137 dôstojníkmi. Všetci boli odsúdení na smrť a ešte v ten deň postupne popravovaní. Svedkom ich popravy bol kaplan Romualdo Formato. Toho Nemci nechali žiť, bol jedným z mála preživších masakru. Ten neskôr vypovedal, že dôstojníci sa pred popravou modlili, niektorí spievali náboženské piesne a iný plakali. Gandin bol popravený ako prvý. Ostatných skosili guľometom. Vraj po strelbe sa Nemci prechádzali medzi mŕtvymi dôstojníkmi a pýtali sa, či niekto z nich nepotrebuje pomoc. Asi 20 sa ich ozvalo, že ešte žijú. Tým 20tim namiesto pomoci dali Nemci ďalšiu salvu z guľometu čím ich umlčali navždy.
Masaker napokon prežilo 37 talianskych dôstojníkov. Nemci sa nad nimi zlutovali. Medzi nimi bol aj kaplan Formato. Ten prosil a plakal pri kolenách jedného nemeckého dôstojníka aby zastavil popravy. Nemeckí dôstojník slúbil, že pôjde za svojim veliacim dôstojníkom a spýta sa ho. Po hodine a pol sa vrátil s tým, že popravy dôstojníkov sa zastavili. Ako argument pre zastavenie popráv vraj slúžilo to, že preživší dôstojníci vedeli dokázať, že pochádzajú z provincií Trieste a Trento, pretože tieto dve talianske provincie anektoval Hitler po 8. septembri.
Vystrašení ale zároveň šťastní talianski preživší dôstojníci sa dočkali toho, že Nemci im gratulovali že prežili a ponúkli cigarety.
Telá popravených dôstojníkov potom naložilo 20 talianskych námorníkov na rafty a rôzne lodičky. Tieto lode a rafty s telami mŕtvych a aj s 20 živými námorníkmi boli poslané na more kde boli následne odpálené a zničené.
Okrem svedectva talianskeho kaplana Formata existuje aj svedectvo nemeckého vojaka, inak Rakúšana Alfreda Richtera. Ten slúžil ako vojak v 98.pluku horských strelcov. Vraj väčšina jeho spolubojovníkov pochádzala tiež z Rakúska. Opísal ako prebiehali popravy a aj to, že po popravách vraj Nemci kradli mŕtvym Talianom čižmy. Rozprával o popravách pri dedine Frangata a o tom, že civilisti boli svedkami popráv keďže sa približne dve hodiny celým ostrovom niesli výstreli a krik nešťastných zajatcov. Nemci používali na popravy najmä guľomety.
Oficiálne číslo popravených v Kefalónii je 5 tisíc talianskych zajatcov. Mŕtvoly boli spalované, hádzané do mora, hádzané z útesov s priviazanými kameňmi na tele či ponechaní tam kde zomreli. Telá hnili v uliciach miest a smrad z nich bol neznesiteľný. Nemci zakázali preživším Talianom zakopať svojich mŕtvych kamarátov.
Stovky preživších sa stali obeťami na palube lodí Sinfra a Arden, kt. sa stali obeťami mín v Jadranskom mori.
Niektorí talianski preživší prežili vďaka pomoci gréckych partizánov z ELASu, kt. ich ukrývali až do konca vojny.
Obdobná situácia postihla aj 18. pluk divízie Acqui v Korfu. V Korfu mali talianske jednotky silu 8 tisíc vojakov z troch rôznych divízií. 24. septembra sa tu Nemci vylodili a donútili talianske jednotky ku kapitulácii. Generál Lanz na základe Hitlerovho rozkazu rozkázal popraviť 280 talianskych dôstojníkov na Korfu. Popravy sa uskutočnili počas dvoch dní a telá skončili na dne vôd v okolí Korfu.
Podobná poprava sa uskutočnila aj na ostrove Kos, kde bolo násilné ukončených 90 životov talianskych dôstojníkov.
Zabíjanie ostatných talianskych zajatcov v Grécku zastavilo to, že Mussollini v októbri 1943 si na severe Talianska ustanovil svoju vlastnú fašistickú republiku. Nemci totiž umožnili zvyšným talianskym zajatcom vybrať si z troch možností a to, pridať sa na nemeckú stranu alebo byť poslaný do koncentrákov v Nemecku alebo slúžiť Nemcom pre nútené otrocké práce. Drtivá väčšina si vybrala tú poslednú možnosť.
A čo sa stalo po vojne?
Zodpovednosť za masaker norimberský súd pririekol generálovi Lanzovi. Ten dostal pôvodne 12 ročný trest za vojnové zločiny, no v roku 1951 bol prepustený. Major von Hirschfeld, už v hodnosti generála, padol na Dukle v januári 1945 čiže spravodlivosť si ho počkala niekde inde. Podplukovník Barge nebol v čase popráv prítomný v Kefalónii čiže on nebol za popravy už vôbec zodpovedný. Preto ako jediný bol za tento zločin súdený generál Lanz.
Po vojne boli ostatky 3200 vojakov a dôstojníkov z divízie Acqui prevezených na vojenský cintorín do Bari. Telo generála Gandina nebolo nikdy identifikované.
Taký bol osud talianskej divízie Acqui. Jeden z najväčších masakrov zajatcov počas ww2 je dnes celkom neznámy a aj v Taliansku sa dlho dostával do učebníc dejepisu. V súčasnosti sa na tento masaker spomína každý rok priamo v Kefalónii ale aj v Taliansku.




Naposledy upravil private_joker dne 24/3/2013, 22:03, celkově upraveno 2 krát
  
Destroyman
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 24/3/2013, 19:22  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

No, tak to jsem asi při večeři číst neměl. Brrr!


  
Martas2411
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 24/3/2013, 21:16  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Co k tomu dodat ,velice smutné .Bohužel takové věci se dějí i v dnešní době viz.válka v Jugoslávii,kdy se taky popravovali váleční zajatci.


  
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 24/3/2013, 21:47  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Tento masaker bol súčasťou nemeckej operácie Achse, počas ktorej Nemci odzbrojili vyše 1 milióna talianskych vojakov po celej Európe. Asi až 650 tisíc z nich skončilo v nemeckých pracovných táboroch. Zo zajatcami jednali podobne ako s Rusmi či Židmi. Od 30 do 50 tisíc ich táborové podmienky či popravy či dokonca dopravu do táborov neprežilo. Skoro 200 tisíc zajatých sa pridalo na stranu Nemcov a ďalších 100 tisíc sa z táborov dostali kvôli tomu, že zvolili podporu Mussolliniho republike na severe Talianska čím si mnohí zachránili životy.
Nemali to lahké Makaróni.

Inak dopísal so do článku jednu maličkú vetičku o tom, že ten dotyčný major Harald von Hirschfeld padol ako generál! vo veku len 32 rokov. Bol to najmladší generál Wehrmachtu. Po smrti ho navyše povýšili na Generálporučíka. Vraj to bol fanatický nacista a prototyp nemeckého dôstojníka, ktorého vychoval nacistický režim.


  
Zobrazit příspěvky z předchozích:      
Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma

Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete hlasovat v tomto fóru
Nemůžeš připojovat soubory k příspěvkům
Nemůžeš stahovat ani prohlížet přiložené soubory


Časy uváděny v GMT + 1 hodina

Board Security

75399 blokovaných útoků
Powered by phpBB2 Plus, phpBB Styles and Kostenloses Forum based on phpBB © 2001/6 phpBB Group :: FI Theme :: Mody a Credit

[ Time: 0.1945s ][ Queries: 19 (0.0508s) ][ Debug on ]